Heger s českým a poľským kolegom VYHLÁSILI do sveta: Keď padne Ukrajina, na rade sme MY!

Zdôraznili, že zamrznutý konflikt alebo iba čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyriešia.

„Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa,“ vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr sami krvácať.

Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie sa Ruska aj z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. V opačnom prípade by to podľa nich bol signál pre „všetkých autoritárskych šialencov, že je v poriadku, ak napadnú svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabijú pri tom tisícky nevinných civilistov“.

Mier podľa Ukrajiny

Mier na Ukrajine je možné nastoliť iba na základe podmienok, ktoré si nastolí sama Ukrajina, tvrdia premiéri. Upozorňujú, že zmrazením konfliktu by si Rusko iba kúpilo čas a v dlhodobom horizonte by to neprinieslo stabilitu a nezlepšilo ani bezpečnostnú a ekonomickú situáciu.

Pripomenuli, že krajiny strednej Európy v minulosti zakúsili „ruský revanšizmus, totalitu, okupáciu, deportácie a masakry“ a aj teraz sa nachádzajú na frontovej línii širšieho konfliktu s Ruskom. Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ale aj vojenskú, ekonomickú a humanitárnu podporu Ukrajine.

„Povzbudilo nás, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu,“ napísali ďalej s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády.

„Je však jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných i ľudských – aby sme si v budúcnosti zachovali náš vojenský a technologický náskok,“ podčiarkli.

Podľa nich by spojenci nemali v podpore Ukrajiny vylučovať žiaden druh konvenčných zbraní a pri ich dodávkach by nemali otáľať.

Čo navrhujú?

Heger, Fiala a Morawiecki sa tiež postavili za myšlienku zriadenia osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Navrhujú skonfiškovať ruské aktíva na Západe, ktorých hodnota sa odhaduje na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto zdroje by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny.

Na júlovom summite vo Vilniuse by NATO malo podľa nich malo „jasne a dôveryhodne vytýčiť pre Ukrajinu cestu k jej členstvu v Aliancii, a to jednak podľa toho, ak a kedy si to bude želať Kyjev, a jednak kedy to podmienky dovolia“.

Dovtedy musí NATO poskytovať Ukrajine nielen politické uistenia, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala „raz a navždy šedou zónou“, apelovali.

Čo sa týka Ruska, je potrebné dať mu najavo transatlantickú vojenskú silu a jednotu, zaviesť voči nemu tvrdé sankcie a izolovať ho.

„Na to, aby Európa ostala celistvá a slobodná, bude naďalej kľúčová angažovanosť a vedúca úloha USA,“ píšu premiéri v závere s tým, že podpora Ukrajiny pomôže odstrašiť aj prípadných agresorov v iných častiach sveta, napríklad v Ázii.