Dnes je 21 rokov od vstupu Slovenska do NATO, podľa prezidenta išlo o správne rozhodnutie

Uviedol to prezident Peter Pellegrini, ktorý pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do NATO navštívil spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) Tím pre integráciu síl NATO (NFIU) na Slovensku.

„Zhodli sme sa, že nie je nič lepšie, ako prísť sem, do tejto jednotky, kde slúžia aj príslušníci ozbrojených síl členských štátov NATO. Úlohou jednotky je pripravovať logistiku a organizovať prípadné potreby príchodu aliančných partnerov v prípade vážnej situácie,” priblížil Pellegrini.

Zdôraznil, že Slovensko je považované za stabilného a seriózneho partnera v rámci Severoatlantickej aliancie. Vyzdvihol, že NFIU je jedným z veliacich stredísk, ktoré zodpovedá nielen za územie SR, ale aj za Maďarsko.

Bolo to správne rozhodnutie

„Rozhodnutie vstupu Slovenska do NATO bolo správne. Vďaka nášmu členstvu v NATO dokážeme mať garantovanú kolektívnu bezpečnosť a sme chránení podstatne silnejšie a dôkladnejšie, ako keby sme boli odkázaní len na naše vlastné národné ozbrojené sily. Čerpáme profit a benefity z kolektívnej obrany,” vyhlásil prezident.

Súčasne upozornil, že nejde len o pasívne prijímanie zo strany SR a čakanie, že v prípade problémov prídu na pomoc spojenci.

„Slovensko si musí aktívne splniť svoje záväzky, ktorým sa zaviazalo vstupom do NATO, a preto je potrebné pokračovať. Som rád, že sme svedkami výraznej modernizácie Ozbrojených síl SR a napĺňania spôsobilostí, o ktoré nás žiadajú spojenci,” dodal prezident.

Nesmie sa zároveň podľa neho zabúdať na skutočnosť, že okrem piateho článku dohody je tu aj tretí článok. Ten hovorí o tom, že Slovensko najskôr musí byť schopné nejakú dobu ubrániť samé seba, kým príde k rozhodnutiu nasadiť aliančných partnerov.

Hlava štátu preto zdôraznila, že slovenské ozbrojené sily sa nebudujú len pre potreby NATO, ale najmä pre vlastnú národnú bezpečnosť a garanciu ochrany územnej celistvosti a občanov.

Budúcnosť NATO

Prezident v tejto súvislosti pripomenul, že naprieč celým politickým spektrom je schopnosť hovoriť o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu, a to špecificky vzhľadom na potreby SR s dôrazom použitia prostriedkov na projekty, ktoré sú dôležité aj pre civilné obyvateľstvo.

„Ak hovoríme o budúcnosti NATO, zhodli sme sa, že Slovensko chce pokračovať a byť súčasťou európskeho obranného piliera v rámci NATO. My vnímame, že USA, náš najväčší aliančný partner, tlačí na svojich spojencov, aby si plnili svoj záväzok v podobnom objeme ako samotné Spojené štáty. Preto sa dnes javí posilnenie európskeho piliera v rámci NATO ako úplne logické,” skonštatoval Pellegrini.

Súčasne sa na hypotetickej úrovni vyjadril, že ak by malo dôjsť k rozpadu NATO, tak Slovensko bude chcieť byť výraznou súčasťou bezpečnostného projektu, ktorý bude založený na pilieroch v rámci samotnej Eúrópy.

Prezident súčasne informoval, že sa chystajú s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer-SD) a ministrom obrany Robertom Kaliňákom na samit v Haagu.

Osudy krajín

„Dovtedy si potrebujeme vyjasniť definitívnu pozíciu SR k tlaku na zvyšovanie obranných výdavkov, aká je slovenská účasť slovenských ozbrojených síl v prípadnej mierovej misii na Ukrajine, aká je budúcnosť samotného európskeho piliera v rámci NATO a všetky ďalšie otvorené otázky,” doplnil Pellegrini.

Minister obrany doplnil, že v najbližšom období, kedy sa bude intenzívne diskutovať o posilnení obrany členských krajín, by sa malo vrátiť k základom, pre ktoré bola Severoatlantická aliancia zriadená.

„A teda, pre ochranu členských krajín, a menej možno zasahovať do osudov iných krajín, častokrát aj veľmi vzdialených,” uviedol Kaliňák. Upozornil, že aj zmena administratívy USA jasne preukázala, ako to dokáže otriasť niektorými spojencami, ktorí nesúhlasia s tým, čo sa hovorí vo Washingtone. Minister zastáva názor, že sa treba venovať krajinám, ktoré sú členské.

„NATO má byť stabilné. My sme stabilný partner, čo preukazujeme všetkými našimi aktivitami. Na prvom mieste je pre nás SR, a potom všetci naši partneri, ktorým chceme poskytnúť pomoc v prípade, že sa budú cítiť ohrození, rovnako, ako my chceme pomoc od nich, keď sa budeme cítiť ohrození,” uzavrel Kaliňák.