Ako zdaniť kryptomeny a nespraviť chybu? Odborníčka upozorňuje na najčastejšie MÝTY

Slováci sa v posledných rokoch pustili do obchodovania s kryptomenami. Blíži sa však hraničný termín na podávanie daňových priznaní za rok 2022 a množstvo ľudí stále nemá jasno, ako vlastne virtuálne meny zdaňovať. Navyše sa môžu dostať do problémov, keďže dôverujú niekoľkým zažitým mýtom.

„Slovenské zákony, vrátane zákona o dani z príjmov, používajú pojem virtuálna mena. Tento pojem je možné stotožniť s pojmom kryptomena tak, ako sa štandardne v praxi chápe. Dovolím si však upozorniť, že nie všetky kryptoaktíva sú kryptomenou. Existujú totiž kryptoaktíva, ktoré sú svojím ekonomickým charakterom podobné cenným papierom alebo predstavujú určitý nárok na službu alebo tovar (úžitkové tokeny a NFT), a teda v niektorých prípadoch majú takéto kryptoaktíva iný právny a daňový režim, ako majú kryptomeny,“ povedala pre Dnes24.sk Vladimíra Mačuhová, daňová poradkyňa zo spoločnosti TAXIUM.

Aká je sadzba dane?

Príjem z predaja kryptomien je u predávajúceho – fyzickej osoby zahrňovaný do tzv. ostatných príjmov. Podľa Mačuhovej sa zdaňuje progresívnou sadzbou 19% a 25%, pričom konkrétna výška závisí od celkových zdaniteľných príjmov daňovníka.

„Pri tomto druhu príjmov nie je možné uplatniť tzv. odpočítateľné položky – nezdaniteľné časti základu dane. Daňovník je štandardne povinný pri predaji kryptomeny podať daňové priznanie, a to aj v situácii, ak dosiahne stratu z predaja,“ upozornila daňová poradkyňa.

Netreba zabúdať, že príjem z predaja kryptomeny podlieha aj zdravotným odvodom (14 percent): „Uhradený odvod zdravotného poistenia je daňovým výdavkom, ktorý znižuje príjmy, preto je celkové daňové a odvodové zaťaženie maximálne 35,5% a nie 39% (25%+14%), ako sa občas zvykne uvádzať.“

Iné podmienky platia pre právnické osoby. Pri nich je sadzba pri zdanení zisku z predaja virtuálnej meny 21% (prípadne znížená 15% sadzba). Podľa Vladimíry Mačuhovej platí nižšia sadzba v prípade, ak bol celkový obrat (zdaniteľné príjmy) za rok menej ako 49 790 eur: „Treba pamätať aj na daň z dividend vo výške 7% pri výplate podielu na zisku vlastníkovi spoločnosti. Závisí od konkrétnej situácie, ale celkové daňovo-odvodové zaťaženie príjmov z predaja kryptomeny býva zväčša u právnickej osoby (spoločnosti) nižšie ako u fyzickej osoby.“

Pozor na výmenu kryptomien

Riešiť daň z príjmov je potrebné v prípade výmeny kryptomeny za fiat (štandardnú menu), výmeny jednej kryptomeny za inú a aj pri platbe kryptomenou za tovar alebo poskytnutú služby. Podľa daňovej poradkyne sú však aj situácie, kedy sa príjem reálne nezdaňuje. Medzi ne patrí nárast hodnoty držanej kryptomeny pred jej predajom, nedosiahnutie zisku pri predaji alebo výmene a rovnako sa nezdaňuje ani príjem kryptomeny dosiahnutý ťažbou.

Pri fyzických aj právnických osobách platí, že stratu si nemožno zahrnúť do základu dane. Zdaneniu podlieha len zisk, čiže kladný rozdiel medzi príjmom z predaja a daňovými výdavkami.

„U fyzickej osoby – nepodnikateľa sa pri predaji kryptomeny vypočíta základ dane ako príjem znížený o daňové výdavky. Do daňových výdavkov vo všeobecnosti možno zahrnúť len výdavky na nákup kryptomeny a poplatky priamo spojené s nákupom a predajom. Je preto potrebné viesť evidenciu – akýsi „sklad“ kryptomien s nákupmi a predajmi a mať archivované primárne doklady k transakciám. V závislosti od rozsahu obchodovania a investovania je práve správna podkladová evidencia tým kritickým bodom, ktorému je potrebné venovať pozornosť a vopred ho správne nastaviť. U aktívnych obchodníkov je evidencia často oveľa väčším problémom ako samotné daňové priznanie,“ upozorňuje daňová poradkyňa Vladimíra Mačuhová.

Ak získavate kryptomeny tzv. ťažbou, príjem zdaňujete až v momente predaja virtuálnej meny.

„Z krypta však je možné dosiahnuť aj iné druhy príjmov, napr. zo stakingu, airdropy, rôzne výnosy z DeFi (z angl. Decentralized Finance), úrokový výnos z kryptopôžičiek, výplata mzdy v krypte a následný predaj krypta. Zdaňovanie týchto typov príjmov nie je legislatívne ani metodologicky zo strany štátu riešené. Je potrebné sa preto držať všeobecných zásad a pravidiel zdaňovania. Rozhodne neodporúčam nezdaňovať tieto príjmy vôbec,“ povedala pre Dnes24 Mačuhová.

Najčastejšie mýty

S problematikou sa viažu aj viaceré mýty a nepravdy, vďaka ktorým sa ľudia môžu dostať do poriadnych problémov. Vladimíra Mačuhová upozorňuje: „Pri komunikácii s klienti a verejnosťou sa stretávam s názorom, že nemusia nič zdaňovať, kým si neprevedú finančné prostriedky z kryptoburzy alebo inej kryptoplatformy na svoj bankový účet. Tento postoj však nie je správny. Zdaniteľný príjem vzniká principiálne pripísaním kryptomeny na burzový alebo iný majetkový účet alebo na peňaženku (napr. pri P2P transakciách), kde s ňou daňovník môže voľne disponovať, napríklad ju predať.“

Pozor si treba dať aj na to, že zdaneniu podlieha aj príjem z výmeny jednej kryptomeny za inú.

Platí to aj v prípade transferu krypta na tzv. stablecoiny aj v rámci tej istej burzy. „Na druhej strane však prevody finančných prostriedkov medzi účtami toho istého daňovníka (kryptoburza, kryptopeňaženka, účty v banke, účty u poskytovateľov platobných služieb,..) ako také nie sú považované za dosiahnutie príjmu,“ dodala poradkyňa.

Hrozia problémy

Slováci sa však často dopúšťajú aj ďalších chýb. „Ďalším mýtom pri zdaňovaní krypta je, že základ dane (suma na zdanenie) sa zistí ako suma, za koľko som v danom roku predal po znížení o hodnotu, za koľko som v danom roku nakúpil. Toto platí v praxi len veľmi zriedka. Vo všeobecnosti je potrebné najprv oddeliť nakúpené ale nepredané kryptomeny od kryptomien, ktoré sa predali alebo vymenili. Pri výpočte dane si potom všímam len tú skupinu, z ktorej sa dosiahol zdaniteľný príjem a k nej je potrené priradiť výdavky (nákupné ceny),“ radí Vladimíra Mačuhová.

Daňová poradkyňa sa stretáva aj s prípadmi, kedy niekto drží kryptomeny vo svojom mene avšak na účet inej osoby: „Napríklad syn má na svojej kryptopeňaženke kryptomeny patriace rodičom. Ale deje sa to aj medzi priateľmi, známymi alebo dokonca aj ako určitá forma zárobkovej činnosti. Toto vidím ako problematické a daňovo rizikové, a to už ani nehovorím o riziku podvodu alebo nevrátenia finančných prostriedkov, napr. pri krachu burzy. Z daňového pohľadu takéto konštrukcie neodporúčam, pretože sú nepreukazné a často vedú ku kráteniu dane a s tým súvisiacim trestno-právnym rizikám. V niektorých situáciách je potrebné preskúmať tieto činnosti aj z pohľadu potreby mať podnikateľské oprávnenia na ich výkon (živnosť).“

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.