Zo žiarskeho klziska na hokejové výslnie: Kubo (18) si zahral aj na majstrovstvách sveta, toto je jeho recept na úspech!
Prvý raz stál na korčuliach ako štvorročný, odvtedy má vo všetkom jasno. Len 18-ročný Žiarčan Jakub Meliško dnes svieti na súpiske juniorov HK Chomutov. Ako dieťa vraj chodil aj do tanečnej. Čítajte, čo všetko na seba Kubo prezradil...
Ako si sa dostal k hokeju a od koľkých rokov
hrávaš?
Pamätám si, že prvý raz ma zobrali rodičia na verejné korčuľovanie, keď
som mal štyri roky. Vtedy sa mi to zapáčilo a začal som hrávať.
Prečo práve hokej? Bolo to rozhodnutie rodičov alebo
tvoje?
Moji rodičia mi nikdy neurčovali čo mám robiť. Namiesto toho ma podporovali
v tom, čo som robiť chcel. Takže hokej bol moja voľba. A prečo práve
hokej? Nikdy som ani nepremýšľal nad niečím iným, proste som mal v hlave
len hokej.
Aj rodičia sú športovci?
Bývali. Ocino hrával basketbal a mamina bola volejbalistka, obidvaja boli
šikovní.
Skúšal si to niekedy aj s iným športom?
Áno, hrával som tenis, futbal, dokonca som chodil som do tanečnej (smiech).
Ale to bol všetko len taký relax popri hokeji.
Aký bol prierez tvojou kariérou od začiatku po
súčasnosť?
Začínal som v Žiari a trénoval ma pán tréner Paulík, takže u neho som
sa začal učiť základom a získal som presvedčenie, že v tomto chcem
pokračovať. Potom som odišiel do HKM Zvolen, kde som hrával do svojich
15 rokov. Následne som zmenil klub a až do teraz som v Chomutove.
To znamená že hrať k českým susedom si odišiel v podstate
ešte ako dieťa. Nebolo ťažké zvyknúť si zo dňa na deň na život
v samostatnosti a ďaleko od domova?
Zo začiatku áno. Niekedy to bolo náročné a niekedy som sa necítil vo
svojej koži ale pomaly som si zvykol a teraz to už je to samozrejmosť. Ja som
nikdy nebol taký, že by som bol zavislý na rodičoch. Myslím tým, že som
mal vždy takú tendenciu byť samostatný. Takže v tomto som mal celkom
výhodu.
Máš nejaký hokejový vzor?
Sú hráči, ktorých práca sa mi páči, ale vzor nemám.
Čo považuješ za svoje najväčšie športové
úspechy?
Začal by som majstrovstvami slovenska mladších žiakov, kde sme boli na prvom
mieste s tímom HKM Zvolen. Hneď v nasledujúcom sme boli majstri Slovenska
v doraste, tiež s HKM Zvolen. Veľmi cenná je teraz posledná medaila a to
majstri českej republiky s Chomutovom v extralige juniorov. Za svoj
najväčší osobný úspech a osobnú skúsenosť ale považujem to, že som si
zahral na majstrovstvách sveta do osemnásť rokov.
Tento rok v Chomutove aj končíš strednú, čo
ďalej?
Ako hovoríš, teraz končím a práve preto sa najbližšej dobe hlavne
sústredím na maturitu. Takže až potom budem riešiť, čo ďalej. Priznám
sa, že teraz momentálne vôbec neviem.
Máš v Chomutove aj nejakú kočku?
Áno mám. Najlepšiu kočku :) Veľmi mi pomáha aj ona aj jej rodičia, za čo
som im veľmi vďačný.
Pred tým než si odišiel do zahraničia si býval v neďalekej
Lutile, ešte predtým ale priamo v Žiari. Aké máš spomienky na naše
mesto?
Áno, ja som vlastne rodák zo Žiaru. Chodil som sem do škôlky vedľa
plavárne a kým som neodišiel do Zvolena tak aj do školy. Na jednotku.
Bývali sme na Etape takže si pamätám že sme sa chodievali hrávať na
basketbalové ihrisko vedľa plavárne. Potom na všelijaké ihriská čo boli
na sídliskách ako Mravček a podobne. Aj u starkej na Jiráskovej ulici som
sa hrával na dvore… No proste také detské spomienky :)
Ako často sa do našich končín vraciaš a na čo sa sem vždy
najviac tešíš?
Ako často sa mi dá. V priemere tak trikrát za rok na pár dní. Teším sa
samozrejme najmä na domov a na rodinu. To je vždy návšteva za návštevou
keď prídem, aby som nikoho nevynechal.
Aké sú tvoje profesionálne plány na najbližšie
roky?
Hlavný cieľ, ktorý chcem dosiahnuť, je živiť sa hokejom. Zarábať
niečím čo ma baví by bolo najlepšie a takže o to sa budem snažiť.
Si len chvíľu plnoletý a už robíš to čo chceš a na profi
úrovni. Čo je tvojím receptom na úspech?
Receptom je vybrať si to, čo človeka naozaj baví a nevie si predstaviť že
by robil niečo iné. Presne tak to ja mám s hokejom. A rovnako dôležitá
ako správna voľba je aj podpora rodiny a najbližších.
Takže si nevieš predstaviť nič iné, čo by si mohol robiť, ak
nie hrať hokej?
Nechcem robiť nič iné takže sa budem snažiť hrať hokej čo najlepšie a
dúfam že sa mi to splní. A keď nie, neviem, možno budem muž
v domácnosti (smiech).
Foto: súkromný archív J.Meliška