Známa tvár z reklamy, aj filmov Lukáš Pelč (24) o svojich srdcovkách: Toto v Lučenci nikdy nevynechám, FOTO
Kto by nepoznal kultovú vetu z reklamy "sánka dolu, šéfe". Práve postava závozníka zviditeľnila Lukáša Pelča, ktorý odvtedy spolupracoval na mnohých filmových, či divadelných projektoch. V rozhovore prezradil viac o svojich najkrajších úlohách, ale aj to, čo si v Lučenci nikdy nenechá ujsť.
Lučenčan Lukáš Pelč sa dostal do povedomia diváckej verejnosti najmä reklamou, v ktorej stvárnil nezabudnuteľného závozníka. Vo svojich 24 rokoch už má za sebou niekoľko divadelných, či filmových projektov, no záľubu našiel aj v moderovaní a s radosťou sa zhostí aj úlohy svadobného starejšieho. Aj keď mladý umelec pôsobí po celom Slovensku, Lučenec je predsalen jeho srdcovou záležitosťou. Veď práve tu zažil prvé dotyky s umením a najmä herectvom.
„Som Lučenčan a navždy ním aj ostanem. Lučenec je tak zvláštne miesto. Od mojich prijímacích pohovorov na herectvo som si preň vymyslel prezývku „metropola juhu“ a s tou sa stále predstavujem, ak sa ma niekto opýta odkiaľ som. Po roku 2016 to bude atraktívne miesto pre návštevníkov, ak sa všetky projekty, ktoré sa v meste a okolí robia, dotiahnu. Sme veľmi chudobný región, ktorý ukrýva veľké bohatstvo, ktoré my ako občania prehliadame, lebo v ňom žijeme. Stačí sa pozrieť naň očami turistu," začína svoje rozprávanie mladý umelec.
Ako ste sa dostali k myšlienke vydať sa na umeleckú dráhu?
Všetko to odštartoval môj prvý učiteľ Arpi Szabó, ktorý ma pozval do lučenského divadelného súboru a obsadil ma do vôbec mojej prvej divadelnej postavy. Postava sa volala „Preháňač“ a asi 99% času som strávil sedením na záchode, ktorý bol v rámci scény na javisku. Potom sa to všetko rozbehlo. Popri gymnáziu, kde sme mali zamerania biológia a chémia som objavil niečo, čo ma baví a začal som skoro každé popoludnie chodiť do divadla a stretávať sa s Arpim. A výsledkom toho bola myšlienka môjho maestra, že by som si mal podať prihlášku na herectvo. Niekedy za vás niekto druhý urobí to kľúčové rozhodnutie, alebo dá impulz. Som mu za to vďačný.
Čo na to Váš otec? Netúžil mať zo syna lekára?
Nikdy mi nepovedal, či netúžil mať z detí lekárov, ale u nás to skôr bolo zakázané ísť študovať medicínu. Myslím si o tom povolaní, že je to najvyššie spoločenské umiestnenie, lebo až tam sa rozhoduje o niečom čo riešia všetci: filozofi, profesori, vedci a aj my v divadle. Ale v nemocnici ide skutočne o život a bytie. Myslím, že som si vybral povolanie, ktoré prináleží mojej povahe a moji rodičia sa s tým stotožnili ako pri mne, tak aj pri mojej sestre, ktorá pracuje tiež v inom segmente ako oni.
Prejavovali ste svoj talent už ako dieťa, alebo sa objavil až neskôr?
Bol som hyperaktívne dieťa a myslím si, že keď som objavil moju oblasť záujmu stačilo tú všetku energiu, ktorú som od detstva mal, vložiť práve do toho. No nastalo to, až keď som mal 15 rokov. Viete, talent je 10% ostatné je všetko dril. A v herectve tiež. Musíte makať a stále viac a viac. Možno keď budem mať raz 40 rokov, prídu aj nejaké výsledky s ktorými budem spokojný.
V Lučenci ste študovali na Gymnáziu B. S. Timravy, odtiaľ Vaše kroky smerovali na Divadelnú fakultu VŠMU. Ako sa po škole ďalej vyvíjala Vaša kariéra?
Dostal som možnosť skúšať a točiť zaujímavé veci, či už som skúšal predstavenie s výbornými hercami ako je Robo Roth v inscenácii „Návšteva Expertov“, s ktorou sme nedávno boli v Lučenci a režírovala ho moja pedagogička Ingrid Timková. Točil som zahraničný seriál „Borgia“ v Prahe, čo bola pre mňa úžasná skúsenosť. Minulý rok som v lete točil film „Učiteľka“ s fantastickým Janom Hřebejkom, ktorý režíroval aj kultové „Pelíšky“. Čiže som herec na voľnej nohe a prakticky som ešte stále študent, keďže študujem doktorandské štúdium na VŠMU u Ingrid Timkovej a Divadelný manažment tiež na VŠMU.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
V rámci môjho CV je to určite to, že som hral v medzinárodnom seriály Borgia, ktorý sa točil v Prahe na Barrandove. Ale pre mňa sú strašne vzácne točenia filmu Kandidát, Moje Povstanie, ktoré napísal Peter Balko, či už spomínaný film Učiteľka, ktorý by mal vyjsť von tento rok. Ani v jednom z týchto projektov nemám obrovskú postavu ale o to viac si vážim, že som v nich mohol účinkovať a bola to pre mňa zaujímavá herecká práca.
Asi najviac ste divákom utkveli v pamäti ako závozník a Vaše slová: „sánka dole šéfe“ … sa stali v podstate kultovými výrokmi. Čo pre Vás znamenalo účinkovanie v reklame?
Reklama pre banku, bolo v podstate moje prvé účinkovanie v masovom médiu a bol to taký štart pre to, aby si ma ľudia všimli. Na začiatku to mal byť iba jeden spot, ale malo to úspech a nakoniec som to robil dva roky. Najviac to pre mňa znamenalo, že ma do tej postavy vybral vtedy pre mňa neznámy režisér Jonáš Karásek. Ktorý je dnes môj veľmi dobrý kamarát a natočili sme spolu ďalšie projekty ako film Kandidát, Moje povstanie a naposledy sme spolu urobili sériu spotov pre jednu poisťovňu, kde som hral postavu Milana Kecala.
Kde všade Vás ešte môžu diváci vidieť?
Tento rok by mal vyjsť spomínaný film Učiteľka a v rámci divadla už 17. marca budem spolu s mojimi kolegami Miškou Čobejovou, Gregorom Hološkom a ďalšími, hosťovať v Lučenci s predstavením, ktoré hrávame v Bratislave na Lodi u Adyho Hajdu. Je to výborná komédia a diváci sa majú na čo tešiť. Je to Francúzka hra, ktorá získala prestížnu Moliérovu cenu.
Lučenčania už postrehli, že sa objavujete aj v úlohe moderátora folklórnych podujatí. Máte k folklóru blízky vzťah?
Nikdy v detstve som folklór nemal rád, až kým som nemoderoval prvú folklórnu akciu. Až vtedy som pochopil aká je to úžasná vec. Je mi to hrozne blízke, obdivujem ľudí a kolektívy, ktoré ho robia. Je to fakt drina. Tradične robím Novohradský folklórny festival v Lučenci, na ktorom už teraz spolupracujeme s Novohradským osvetovým strediskom a riaditeľkou Markou Ambrušovou. Práve ona ma prvýkrát pozvala moderovať na Látky takúto akciu a odvtedy to robím pravidelne už aj v Klenovci, na Koliesku, Veľkých Teriakovciach a najväčšia akcia bola minulý rok Hontianska paráda, kde sa na pódiu vystriedalo 1500 účinkujúcich – to bolo niečo fantastické! Ale aj tak si myslím, že najväčšiu radosť má z toho môj ujo Janko Purdek, ktorý je telom a dušou folklorista. Ja v aute počúvam len ľudovky a mnoho mojich kolegov v Bratislave som tým nakazil :D
Objavili ste sa už aj v úlohe starejšieho. Ktorá z Vašich „rolí“ Vás baví najviac?
Ono je to tak, že prvýkrát som bol starejší na svadbe môjho spolužiaka z herectva Dominika Gajdoša. Potom som z tej svadby dal fotku na internet a ozvalo sa mi zrazu hrozne veľa známych či by som to neurobil aj pre nich. A asi tak som to začal robiť. Robím to rád, skôr to tak moderujem a vytváram program pre hostí a zabávame sa tam všetci spolu. Vyštudoval som herectvo a to je pre mňa číslo jedna. To mi prinieslo do života aj skúsenosť s moderovaním a zistil som, že ma to strašne baví. Vždy sa na to pripravujem, píšem si texty, scenáre na každú akciu, aby som bol čo najlepšie pripravený, bolo to profesionálne a aby som ľudí nesklamal. Je to tiež tvorivá práca v istom zmysle a hlavne, precestoval som skoro celé Slovensko vďaka moderovaniu. Spoznal tak veľa fantastických ľudí, že keď napríklad idem do Košíc, radšej to nikomu nehovorím aby sa nik neurazil, že sa sním nestretnem. Až večer keď už cestujem do Bratislavy, dám fotku na internet „moderujeme here“ a samozrejme sa sľúbim, že nabudúce sa už určite ozvem.
Aký je Váš aktuálny život? Kde pôsobíte, na čom pracujete?
Žijem v Bratislave a v Lučenci som vždy, keď môžem. Momentálne hrávam v divadle v Štúdiu 12, Malá scéna Bratislava a Divadlo v podpalubí. Pripravujem už spomínané divadelné turné po slovenských mestách a nové divadelné produkcie. Moderujem pre eventové spoločnosti naozaj krásne a veľké akcie. Budem moderovať aj nejaké plesy v Lučenci a píšem bakalársku a dizertačnú prácu.
Keďže Lučenec pri svojich cestách nikdy nevynecháte, čo si nikdy nenecháte ujsť, keď sem prídete?
Nikdy nevynechám basketbal, to je proste moja srdcová záležitosť. Som nesmierne rád, že sa to obnovilo a hrozne tomu projektu fandím a hlavne ma teší tá veľká návštevnosť. A ak mám byť úprimný idem na pivo do Krokodíla a na Koháryho tanier do Čierneho orla! To sú tri veci ktoré, keď som doma, nikdy nevynechám! :D
Prezraďte o sebe nejaké pikošky. Aký ste človek? Čo považujete za svoje prednosti, prípadne nedostatky?
Ja som veľmi impulzívny človek, veľa chcem od seba, ale aj veľa vyžadujem od iných. Mám rád svoju prácu, mám rád ľudí a nadovšetko milujem svoju rodinu. Samozrejme, nie som ideálny. Snažím sa byť dobrý človek, ako ma to učil môj otec, ktorý celý život lieči a pomáha ľuďom. No niekedy je to ťažké v tejto dobe plnej zla.
Ešte na záver chcem pozdraviť všetkých vašich čitateľov a popriať im všetko dobré a teším sa na stretnutie s nimi na všetkých akciách, ktoré nás tento rok čakajú v regióne Novohrad.
Foto: archív L. Pelč
Môže vás zaujímať:
Lučenčanka Katka si ako malá nacvičovala podpis spisovateľky: Dnes je úspešnou autorkou, FOTO
