Z niekdajších podnikateľov sú "žobráci" bez práce, ale s DLHMI: Pomoc štátu? Omrvinky!
Kontaktovali sme niektoré rodinné prevádzky, aby sme zistili, ako bojujú s koronakrízou.
Mesto v centre Malého Ríma pripomína mesto duchov, a akosi to zjemňuje len veľkonočná výzdoba. Možno za to môžu mnohé prevádzky a obchodíky, ktoré sú už dlhodobo zatvorené, alebo fungujú len čiastočne. Zisťovali sme, čo prežívajú niektoré rodinné podniky v Trnave.
Skúšajú to cez internet
Pandémia ohromila aj Trnavský antikvariát, ktorý je v Malom Ríme od roku 1991. O tento rodinný podnik sa stará rodina Petkovcov a štafetu nesie už vyše 20 rokov Marko Petko. Zisťovali sme, ako dopad koronakrízy pocítili v predajni s približne 10-tisíc knihami rôznych žánrov.
Naposledy mali otvorené od polovice apríla do polovice decembra minulého roka, ale v rámci hygienických nariadení. Teraz si skúšajú na seba zarobiť cez internet. „Počas prvého lockdownu sme začali pracovať na e-shope, ktorý sme spustili v októbri minulého roka. Myšlienka tu bola dlhšie, ale v podstate nás pandemická situácia takpovediac dotlačila k tomu, aby sme ju dotiahli do konca,“ hovorí Petko. Zisťujeme, že počas tohto obdobia sa pustili do prerobenia kamennej predajne.
Predávať cez internet je však pre množstvo produktov priam ťažký oriešok. Pod rukami im doslova prejde kniha po knihe, čo je časovo náročné, no nič iné im nezostáva.
Článok pokračuje pod fotkou.
Začarovaný kruh
„Tržby z tohto predaja sú aktuálne jediné, preto tomu venujeme v podstate všetok čas. Keďže máme iba nízke príjmy, nemôžeme si dovoliť investovať do výkupov, čo sa potom odráža na výslednej ponuke. Takže je to taký začarovaný kruh,“ hovorí. Preto sa snaží čo najrýchlejšie navýšiť obsah e-shopu, a tým zaručiť počet objednávok.
Nakoľko musia mať zatvorené, majú nárok na pomoc od štátu. „Tá však nie je ani zďaleka dostačujúca a horko ťažko pokrýva mesačné fixné náklady,“ vysvetľuje.
Osobný kontakt chýba
Antikvariát ponúka špecifický tovar, ktorí mnohí zákazníci chcú vopred vidieť. „Niektoré knihy sú v kondícii, ktorá sa veľmi ťažko opisuje a je dôležité, aby ich zákazník fyzicky videl,“ preto sa snaží, aby opis k nim bol čo najpodrobnejší. Momentálne však fungujú prostredníctvom výdajného okienka, no majiteľovi chýba fyzická prítomnosť zákazníka.
Prevádzka však cíti podporu od domácich. „Musím povedať, že ľudia sú super a objednávky nám chodia takmer na dennej báze,“ teší sa.
Prezrádza tiež, že antikvariát ma veľkú základňu stálych zákazníkov, ktorí mu neustále dodávajú novú energiu, či už telefonicky, alebo prostredníctvom objednávok.
Článok pokračuje pod fotkou.
Prežili vďaka okienku
Pandémia ohromila i zmrzlináreň Cremì gelato&caffè, rodinný podnik v srdci mesta, v ktorom pracujú manželia Čírovci. Prevádzku otvárali len v polovici júla 2020, rovno v strede medzi prvou a druhou vlnou pandémie. „V úvode prvej vlny, keď sme boli na začiatku projektu, sme sa na chvíľu zastavili a zneisteli sme, či do toho vôbec ísť. Nabrali sme ale odvahu a s manželkou sme si povedali – teraz alebo nikdy!“ prezradil jeden z majiteľov, Dominik Číra. Je to však boj!
Dvojica sa však nechcela len tak rýchlo vzdať, aj keď museli prekonávať rôzne problémy. Spravujú celoročnú prevádzku a účty nepočkajú. „Na jeseň, keď sme dúfali, že náš nový interiér začneme naplno využívať, prišiel šok a zatvorenie prevádzok a interiérového sedenia. Zmrzlina je sortiment, ktorý si v zime pri okienku dopraje len minimálny počet ľudí. Preto sme sa rozhodli rozbehnúť vlastnú donáškovú službu. Cez zimu nás to držalo ako tak pri živote a od konca februára, keď sa začalo otepľovať, máme predaj cez výdajné okienko.“
„Ďalší šok prišiel počas kontroly z hygieny, kedy nám zakázali predaj zmrzliny v kornútiku. Každú jednu zmrzlinu musíme nateraz predávať v zabalených téglikoch,“ hovorí zmrzlinár.
Teraz vedia pochopiť iných
Tato situácia ich však niečo naučila – prispôsobiť sa a byť odvážny. „Keď sme otvárali prevádzku, ani vo sne nám nenapadlo, že raz budeme robiť rozvoz našich produktov po zákazníkoch. Je to obohacujúca skúsenosť a vieme pochopiť profesie iných ľudí, ako napríklad kuriérov, ktorí takto pracujú denne už niekoľko rokov.“
Ako prevádzka, ktorá otvárala v pandemickom roku, nemá nárok na pomoc od štátu. „Je to ale voči novým prevádzkam nefér. Nejaká injekcia by pomohla všetkým. Jediná pomoc prišla od majitelia priestorov, ktorý nám vyšiel v ústrety a súhlasil so znížením nájmu. Očakávame, že štát to odobrí a majiteľovi prispeje rovnakou čiastkou.“
Zmrzlináreň však zažila veľkú podporu od domácich Trnavčanov: „Podpora je obrovská. Prvé októbrové dni, po zatvorení interiéru a po otvorení výdajného okienka, k nám prichádzali ľudia so slovami „Prišli sme vás podporiť“. Bolo to niečo úžasné. Solidaritu bolo cítiť takmer z každého zákazníka. Bolo to dojímavé.“
Niektorí to vzdali
Niektoré prevádzky domleli z posledného a nadobro skončili. „Je mi z toho smutno, prežil som touto prácou množstvo rokov, investoval som do prerábania priestorov, ale nemám ako ďalej ťahať ľudí, nájom, odvody,“ vraví Trnavčan, ktorý neďaleko centra vlastnil kaviareň. „Štát pomohol, ale to nestačí na pokrytie celej prevádzky. Je mi z toho zle,“ dodal.
Podobne to cíti aj drobná živnostníčka, kaderníčka, ktorá svoju prácu milovala, no teraz nevie, čo bude ďalej. „Nemohla som ďalej fungovať a kaderníctvo som musela zrušiť. Neviem, čo bude ďalej. Zadlžila som sa a nechcú ma zobrať do práce ani za predavačku.“