Svet si pripomenie významné výročie: Pred 100 rokmi skončila prvá svetová vojna

Skončenie bojov v prvej svetovej vojne (1914–1918) si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov. Prímerie medzi krajinami Dohody a Nemeckom bolo podpísané v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918. V tomto roku si svet i Slovensko pripomína sté výročie konca prvej svetovej vojny.

Medzinárodný deň veteránov má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti, v USA ako Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov.

Začiatok vojny

Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Počas vojny sa Slováci v rakúsko-uhorskej armáde dostali do mnohých nielen európskych, ale i exotických oblastí. Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915. Koniec vojny znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska, naopak vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, neskôr Juhoslávia. Straty na oboch predtým znepriatelených stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.

V prvej svetovej vojne stáli proti sebe štáty Dohody (na začiatku vojny: Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridali Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, pridali sa Osmanská ríša a ďalšie).

Divé maky

Kanadský vojenský lekár John McCrae (1872–1918) zložil v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, báseň o divých makoch na hroboch padlých, uviedla Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky (ÚVV SR) na svojej webovej stránke. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. Do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal do Anglicka, kde ju publikovali v časopise Punch 8. decembra 1915. Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moiny Belly Michaelovú (1869–1944) sa báseň stala inšpiráciou – z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Svoju ideu realizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália, uviedla ÚVV SR.

V Spojenom kráľovstve, v štátoch Spoločenstva národov, vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách si tradične 11. novembra o 11.00 h pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha.

V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier. Zo zákona z roku 2012 je 11. november aj vo Francúzsku venovaný všetkým vojakom, ktorí padli za Francúzsko nielen v prvej, ale aj v druhej svetovej vojne a vo všetkých operáciách v zahraničí.

Foto: ilustračné