SVET O SLOVENSKU: Anděl v Tatrách pokoril Lomničák
Typický český humor sprevádza reportáž redaktora portálu Echo.cz, ktorý navštívil Vysoké Tatry a prežil dobrodružnú cestu lanovkou. Jeho rozprávanie rozosmeje aj nejedného Slováka.
Český redaktor prišiel do Tatier počas lyžiarskej sezóny a díva sa okolo seba dosť netradičným spôsobom. Aj jeho zjav pôsobí medzi samými lyžiarmi netypicky – nemá oblečenú športovú kombinézu a tak pôsobí trochu ako postava pražského revízora Gustava Anděla z legendárneho filmu Anďel na horách. Napokon, sám sa k tomuto nevrlému filmovému hrdinovi prirovnáva. On sám však používa svojský humor, ktorým častuje aj slovenských pracovníkov v Tatrách.
Krvavá suma
Cieľom tatranského výletu redaktora portálu Echo.cz je Lomnický štít. Vymenováva, koľkými lanovkami sa musí k svojej vrcholovej stanici vyviezť a je to pre neho slušný adrenalín: „Posledná, najdramatickejšia a najnebezpečnejšia fáza cesty je visutá lanovka na Lomnický štít. Tá už nie je pre lyžiarov. Na tú sa odváži málokto. Napríklad ja.“
Lenže keď český novinár zistil cenu lístku, prevrátili sa mu oči: „Pred tým, ako človek nastúpi na túto dobrodružnú cestu, musí zaplatiť dosť krvavú sumu 60 eur. Najprv som si myslel, že ide o týždenný lístok. Keď mi pokladníčka vysvetlila, že nie, spýtal som sa jej, či sa z lanovky stane počas cesty lietadlo, pretože už aj niektoré letenky bývajú lacnejšie… Odpoveď som nedostal.“
Zážitok z cesty
Redaktor Echo.cz približuje čitateľom slávnu históriu stavby lanovky na Lomničák, ktorú dokončili v roku 1941. Predstavuje si, ako museli robotníci ťahať hore po strmých skalách šesť kilometrov dlhé oceľové lano, ktoré vážilo desiatky ton. „Natočiť tak o tom film, ako chlapi ťahajú toho mohutného čierneho hada po skalách, do toho začne vojna a oni nevedia, čo s tým… To by bola dráma!“
Zjavne mu však nerobia dobre výšky a tak sa vyplašený vo visutej lanovke spýtal mladého zamestnanca, ktorý obsluhoval dvere, či už kabínka hompáľajúca sa vysoko nad priepasťou niekedy spadla. Odpoveď by určite neupokojila nikoho – „neviem,“ precedil tatranský šuhaj pomedzi zuby.
Český redaktor to však mal dobre naštudované. Opisuje, že visutá lanovka na Lomničák spadla už dvakrát – v rokoch 1973 a 1992. „Boli to síce iné lanovky ako tie súčasné, ale spadlo to. Boli tam aj ranení a niekoľko mŕtvych…“ Takéto myšlienky ho ešte viac rozrušili a zrazu mal pocit, že to bude mať aj následky.
„Kabínka bola v tej chvíli pekelne vysoko a akoby sa začala mierne chvieť. Môj žalúdok sa tiež začal chvieť. V ústach som zacítil borovičku s kapustnicou a zvlhlo mi čelo… zo všetkých síl som na poslednú chvíľu zadržal nápor žalúdka, zavrel oči a kabínka vošla s obrovským rachotom do cieľa. Lomnický štít bol pokorený.“
Foto: ilustračné