Stužková je veľkolepá udalosť mnohých generácií: Viete, komu za ňu vďačíme?
Obleky, kravaty, šaty i zmenené účesy. A to všetko v tónoch neoficiálnej študentskej hymny. Odkiaľ k nám ceremónia stužkovej slávnosti prišla?
Zelená stužka ako symbol mladosti, zapečatené triedne knihy, dvere tried, tablá a samotný večierok v kruhu spolužiakov, učiteľov a rodičov – stužková!
Stužkové slávnosti patria u nás medzi novšie študentské tradície, lebo rozvoj slovenských gymnázií a iných stredných škôl sa začal až po vzniku Československej republiky roku 1918.
Nápad z Banskej Štiavnice?
Začiatky „stužkovej“ pochádzajú z baníckej školy v Banskej Štiavnici, kam táto tradícia prenikla z Kutnej Hory a z Nemecka. Študenti nemeckých a maďarských gymnázií si zelenú stužku pripínali na chlopne kabátov už pred vznikom ČSR.
"Zvyk slávnostne odovzdávať zelené stužky sa zrejme prevzal z banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadémie, prvej technickej vysokej školy na svete. Dnes sa stužkové slávnosti uchovali ako najstálejšia tradícia z kedysi takého bohatého pokladu žiackych a študentských zvykov,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
Na stužkovej slávnosti sa budúcim maturantom odovzdáva zelená stužka ako symbol nádeje a mladosti. Stužková slávnosť sa chápe ako vrcholná, skutočne prestížna spoločenská udalosť.
Patrí sa vyparádiť – chlapcom ak už nie do frakov s bielymi rukavicami, tak aspoň do tmavých oblekov, v ktorých spravidla o pol roka predstúpia aj pred maturitnú komisiu.
Módna paráda i zábava
Dievčatá si neodpustia nové šaty, ušité špeciálne na túto príležitosť. Na slávnosť pozvú profesorov, rodičov, priateľov a známych. V jej úvodnej, oficiálnej časti profesori, prepásaní zelenou šerpou, dekorujú študentov zelenou stužkou. Najviac sa, pravdaže, čaká na program, ktorý trieda pripravila.
„Je to príležitosť pripomenúť veselé príhody z uplynulých školských rokov, ale aj beztrestne parodovať niekoho z profesorského zboru. Hoci opatrne, lebo čert nikdy nespí,“ hovorí o tradícii, ktorú poznajú mnohé generácia, Katarína Nádaská.
Potom nasleduje voľná tanečná zábava. V nedeľu sa študent vyspí zo slávnostnej nálady a v pondelok sa už zasa začína ukrajovať z času ostávajúceho do maturity. A zároveň do konca stredoškoláckeho života s jeho pôvabmi aj trampotami, bez ktorých to nešlo v minulosti a nejde ani dnes.
I v tomto smere ide program s dobou – najnovším hitom sú umelecko-hudobné krátke filmy resp. videá, ktoré zachytávajú únos triednej knihy. Študenti sa menia na hercov, do filmov sa často zapájajú aj odvážne triedne učiteľky.
Gaudeamus igitur
Tešme sa, kým sme ešte mladí – tak znie preklad latinskej študentskej piesne Gaudeamus igitur. Pôvodne bola skladba ironickou oslavou (najmä erotickou) radostí a mladosti študentského života. Melódia vznikla v 13. storočí v prostredí Boloňskej univerzity.
O zápis do Guinnessovej knihy rekordov sa v piatok 17. novembra 2006 pokúsili maturanti z Bratislavského kraja. Práve na Deň študentov sa v Inchebe uskutočnila Najväčšia slovenská stužková, na ktorej sa zúčastnilo okolo tritisíc maturantov.
Definitívnu verziu vytvoril nemecký študent teológie Christian Wilhelm Kindleben a publikoval ju v roku 1781. Verzií je mnoho a z desiatich sloh sa počas stužkovej spievajú len niektoré.
Zo sŕdc mnohých generácií študentov sa Gaudeamus igitur, hoci spievaný latinsky, nevymaže ani po desaťročiach. Veď ako roky spievame: "Radujme sa, kým sme mladí. Po radostnej mladosti príde bolestivá staroba a my skončíme v zemi…“
Ilustračné foto, TASR