Obec Richvald: Reicher Wald znamená bohatý les

RICHVALD. Richvald je malebná dedinka na severovýchode Slovenska. S rozlohou 2188 ha patrí medzi najväčšie v oblasti. Žije tu 70% evanjelikov a 30% rímskokatolíkov. O tom, ako sa v Richvalde žije a čo trápi jej obyvateľov sme sa porozprávali so starostkou obce Richvald, Zuzana Germanová.

Ako by ste zhodnotili svoju prácu po trojročnom pôsobení vo funkcii starostky obce?

Podarilo sa nám zrekonštruovať kotolňu a pomocou euro fondov vyčistiť aj skládky v katastri. Boli podané aj iné žiadosti o príspevky napríklad na opravu chodníkov, zateplenie kultúrno správnej budovy, na zvýšenie kapacity miest v materskej škole, kompostovisko, na vybudovanie multifunkčného ihriska. V súčasnosti poslanci navštevujú občanov nad 18 rokov a pýtajú sa, ktorý z projektov má pre nich najväčšiu váhu. Chceme ich totiž financovať z vlastných zdrojov, nakoľko vláda tieto projekty zamietla. Nie žeby sme neboli úspešní, ale vláda tieto výzvy úplne zamietla.

Prečo? Nebol by dostatok financií pre všetkých žiadateľov?

Nie preto, ale kôli nedodržaniu smernice európskej únie. Boli to pre nás zbytočné finančné náklady na vytvorenie projektovej dokumentácie. Prerábali sme starú kotolňu, sklad a urobíme cvičebňu pre našich žiakov. Žiaci cvičia momentálne na chodbách a v triedach. Máme stále viac a viac detí. To úzko súvisí aj s rozšírením kapacity Materskej školy, čo v súčasnosti predstavuje 19 miest. Ročne sa narodí približne 10 detí. 3, 4 a 5-ročné deti by mali chodiť do škôlky a mnohým rodičom oznamujeme negatívne hozhodnutia, lebo ich nemáme kam umiestniť. Potrebujeme 40 miest. Sme poddimenzovaní. Písali sme žiadosť na VÚC na dotáciu škôlky. Rozpočet bol vo výške 100-tisíc eur. Dostali sme pozitívne hodnotenie. Podmienkou bol bezbariérový vstup a sociálne zariadenie pre hendikepovaných. K dispozícii máme len priestory v podkroví Základnej a Materskej školy a tak nám úsmev z tváre rýchlo odišiel. Je to jednoducho nereálne. Mamičky teda musia s deťmi zostať doma, sú dlho na materskej dovolenke a tým majú ťažšiu možnosť umiestniť sa na trhu práce.

Takže vás zabrzdili podmienky súťaže.

Áno, snažili sme sa napríkald získať prostriedky na výstavbu multifunkčného ihriska, ale ani to nie je také jednoduché. Podmienkou je, aby dĺžka ihriska mala aspoň 33,6 metrov. My môžeme postaviť ihrisko max. 27 metrov dlhé. Sme z tohto projektu tým pádom vylúčení. Sú obce, ktoré si budú meniť umelú trávu a my nemôžeme začať budovať ani to základné ihrisko. Podobne je to aj v iných oblastiach. Sme záplavová obec. Pred dvoma rokmi sme mali dva krát po sebe záplavy. Žiadali sme o protipovodňové vozíky a dostali ich obce, ktoré nemajú dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) vôbec, čiže nemá s nimi kto robiť, alebo nemajú vodný tok.

Ako je to s dobrovoľnými hasičmi u vás?

Muži sú aktívni. Menší záujem je zo strany mladých. Keď prídu povodne pomáha každý. Je jedno či je členom DHZ, alebo nie. Vyzerá to tak, že v priebehu roka je hladina potoka malá. Obec je v údolí a keď sú výrazné zrážky, voda zo záhrad a dvorov ľudí sa vylieva z koryta. Regulácia nie je urobená na storočnú vodu, ale dvadsaťpäťročnú.

Ako je na tom spoločenský a kultúrny život v obci?

Kultúrny život v obci je naozaj bohatý. Každý rok sa s občanmi stretávame na obecných slávnostiach. Tento rok budú dni obce 13. augusta. Začnú sa Ekumenickými službami Božími. Predstaví sa domáca folklórna skupina Markovec, Jožko Jožka, folklórna ksupina Rokytovčan, Bardijovske dzivečky a FS Orgonina. Naša folklórna skupina koncom roka 2016 pripravila Vianočnú akadémiu v zastúpení detí, mládeže a dospelých žien a mužov.

Máme jeden z najväčších katastrov na Slovensku. Zaujímavosťou je, že päť rodinných domov sa nachádza päť kilometrov od samotnej obce. Keď sa chceme dostať k nim, potrebujeme prejsť cez obce Krivé, Kružlov a Bogliarka. A máme aj akciu „Tour de Richvald“ – z Richvaldu do Richvaldu, koná sa 7. mája.

Robíte aj akcie pre najmenších?

Minulý rok sme pripravili pre deti denný tábor, ktorý bol o povolaniach a budeme v tom pokračovať aj tento rok v júli. Prezentáciu pripravilo poľovnícke združenie, kde deti mohli okúsiť a ohmatať kožu jeleňa, diviaka, vidieť ich stopy, mali vysvetlené aký je rozdiel medzi srncom a jeleňom, vyrábali búdky pre vtáky. Ďalší deň navštívili družstvo, kde živočichári vysvetlili aký je rozdiel medzi teliatkom a kravou, medzi jedným a štyroma žalúdkami, medzi senom a slamou. Deti si mysleli, že práca na družstve je pod úroveň. Boli prekvapené a nadšené, keď videli miestnosť pre dojenie kráv, celú z nerezu a v automatike. Navštívili aj autoservis. Majiteľ im ukázal starú škodovku, ukázal súčasti a súčiastky, zisťovali kde je predný, zadný náhon, koľko zrkadiel je v aute atď. Zašli aj za kostolníkom, kostolníčkou a dozvedeli sa aj aký je rozdiel medzi organistom a kantorom. Boli prekvapené koľko miestností je v kostole, že je tam aj kotolňa, knižnica, zákutia kde sa oni nedostanú. Všetko čo je tajné, čudné to bolo jednoducho „waw“.

Bude aj tento rok?

Téma na tento rok je „Kto sme my a kto sú naši susedia“. Erb, akých a koľko máme obyvateľov, kto boli naši starostovia a kde bývali, ako sa volali časti obce. Následne pozveme starostov susedných obcí, aby prezentovali svoju obec. Na Mestský úrad do Bardejova zájdeme osobne a navštívime firmu Hudos, v areáli bývalého JAS-u si pozrieme výrobu drevených meradiel, ktoré sú vyrábané pre UNICEF. Tešíme sa na vojakov, ktorí k nám priletia helikoptérou a budú variť guľáš. Trikrát do roka usporiadávame festival dokumentárnych filmov. Tohtoročná téma bola venovaná bojom na Ukrajine, nelegálnej práci, zdraviu, ekológia a k týmto témam si pozývame hostí, bol tu napríklad Braňo Moňok zo spoločnosti priateľov Zeme, ktorý predstavil Afričanov ako separujú odpad a koľko odpadu je schopný jeden človek vyprodukovať, ako sa to dá jednoducho vytriediť a prečo to tak nerobíme. Ďalšou zaujímavosťou je, že na pôde OU máme zriadenú tkáčsku dielňu. Babky tkajú väčšinou koberce až na piatich krosnách.

Vrátim sa ešte k erbu obce. Sú na ňom vyobrazené topole?

Áno, je na ňom päť topoľov na šiestich skalách. Pôvodne to boli pravdepodobne klasy, ale zlou čitateľnosťou pečatí vznikli stromy. Prečo sú to topole netuším, lebo tu máme buky, brezy, borovice a jedle. Kedysi tu rástol aj vzácny tis. Z týchto lesov pochádza vychýrený a najlepší med čistá prírodná jedľová medovica. Skaly predstavujú pieskovec, ktorým sú pokryté kopce.