Psy z Černobyľu upútali pozornosť špičkových odborníkov: Ako to, že prežili DODNES?
Odborníci žasnú nad psami, ktoré žijú priamo v Černobyle. Prežili výbuch, miesto neopustili a rozmnožujú sa ďalej.
Černobyľ je miesto, ktoré netreba nikomu predstavovať. Tragická udalosť pred viac ako 36 rokmi, sa navždy zapísala do dejín ako najhoršia jadrová havária v histórii jadrovej energetiky. No zároveň sa stala najväčšou ekologickou haváriou v dejinách ľudstva. No tragédia si vyžiadala to najcennejšie – ľudské životy.
O zdravotných účinkoch žiarenia sa stále vedú búrlivé diskusie. Nová štúdia však prináša prekvapivé zistenia. Odborníci sa totiž zamerali na túlavé psy, ktoré si doteraz žijú v zakázanej oblasti.
Neodišli, žijú tam doteraz
„Od týchto zvierat sa máme čo učiť,“ hovorí Elaine Ostranderová, genetička z Národného inštitútu zdravia v Bethesde, spoluautorka najnovšej štúdie pre portál Nature.
„Je to jedinečná príležitosť vidieť, čo sa stane, keď generácie veľkých cicavcov žije v nepriateľskom prostredí,“ pripomenula tamojšia genetička.
Ona a jej tím sa vydali do zakázanej oblasti a skúmali tamojších psov počas niekoľkých rokov a teraz prinášajú prekvapivé výsledky.
Prežili pri vyhorených tyčiach
Vedeckí pracovníci uspali psov a následne im odobrali krv. Na výskum použili vzorky približne 300 zvierat. Zamerali sa výlučne na psov žijúcich v elektrárni a v jej blízkosti. Výsledok?
„Myslím si, že najpozoruhodnejšia vec na štúdii je, že identifikujeme populácie psov žijúcich v reaktore a v jeho tieni, a môžeme povedať, kto sú tieto psy, len pohľadom na ich profil DNA. To, že celé rodiny psov prežili napríklad pri vyhorených palivových tyčiach, je neuveriteľné a hovorí o odolnosti psov ako druhu,“ prezradila Ostranderová pre IFLScience.
Potomkovia sú geneticky odlišní
Vedci vyčítali v DNA psov ďalšiu pozoruhodnosť. A to, že psy z Černobyľu sú pravdepodobne potomkami chlpáčov, ktorých tu museli zanechať obyvatelia potom, čo nastal výbuch. „Môžeme vidieť históriu týchto domácich miláčikov vyrytých v DNA psov žijúcich dnes vo vylúčenej zóne,“ doplnila genetička.
„Vedci zistili, že napriek sovietskym obavám v 80. rokoch, že psy budú migrovať a šíriť rádioaktívny materiál, väčšina z týchto zvierat sa ďaleko nepresťahovala: Tie, ktoré žijú najbližšie k elektrárni, sú geneticky odlišné od ich príbuzných žijúcich len pár kilometrov,“ pripomenul portál IFLScience.
Rádioaktívne dedičstvo
Ich neprerušená prítomnosť dokazuje, že nemali problém prežiť a rozmnožovať sa, aj keď žili v blízkosti reaktora, „čo je pozoruhodné“, prízvukuje genetička.
Psie vzorky DNA sú podľa jej slov niečo „neuveriteľne cenné.“ „Nikdy sme nemali príležitosť robiť túto prácu na zvierati, ktoré je nám tak blízke,“ pripomenula Ostranderová pre Nature.
Výskum neskončil a je možné, že nás štvornohí obyvatelia z Černobyľu prostredníctvom vedcov opäť prekvapia.
Mohlo by vás zaujímať:
