Prečo som vyštudovala poľštinu

Písal sa rok 1997. Zemplínska Šírava. Leto. Slnko. Ja v rozpuku, sladkých sedemnásť. Prvá brigáda mimo domova. Prvé diskotéky. Prvé lásky. Že čo sa mi porobilo? Teraz takto o lete a teple, keď vonku mrzne, keď všetci už pomaly naháňajú darčeky a stromčeky a Ježiška?

No, nič mi nie je. Len nostalgicky spomínam. Dostala som úlohu, napísať, prečo som študovala práve poľštinu. V čase, keď celý svet študuje angličtinu. Veľa ľudí španielčinu. Prípadne nemčinu a niektorí opäť ruštinu, dokonca čínštinu. Len ja nešťastnica som si vybrala poľštinu?!

Ładna Táňa

Ono sa to nezdá, ale v mojom tragikomickom živote majú súvislosť častokrát veci spolu zdanlivo nesúvisiace. A to je práve Šírava a poľština. Teda lepšie povedané Šírava a Poliak. Okej, Šírava a „przystojny“ Poliak. Przystojny Grzesiek. Ty jesteś taka „vadna“. Čože?? Tak ty si riadny debil. No pár minút nám trvalo, kým sme si vysvetlili, že Ładna (výslovnosť veľmi podobná nášmu vadná – je vlastne po slovensky pekná.

Ešte väčší debil sa mi zdal, keď som mu povedala ako sa volám – Táňa. Trikrát som mu to musela zopakovať! A on blázon sa trikrát riadne rozrehotal!! Tania (výslovnosť ako naša taňa je totižto po poľsky lacná. Vravím si vtedy, dievča zlaté utekaj ty, kým je čas, divný je ten chlopík i tá jeho reč, netušíš, čím ťa ešte prekvapí! Odvtedy sa zo zásady Poliakom predstavujem výlučne ako Tatiana.

Už som dávno dospelá, ale tá láska pokračuje a infikujem ňou aj moje deti

Pre istotu. Alebo keď mi povedal, že ma „szukal cale popoludnie“. To už ani nehovorím, skoro som mu spakruky jednu vylepila drzáňovi jednému mladému poľskému. (Pre neznalých – on ma chudák len hľadal …) Napriek prvotným menším – väčším jazykovým nedorozumeniam sme spoločnú reč predsa len o pár dní (na pár dní) našli.

Lebo, ako to už pri krátkych letných romanciach násťročných býva, aj našu „milość“ odvialo do dejín zabudnutia rovnako rýchlo, ako odveje vietor prvé opadané lístie. Ale napriek tomu sa, i vďaka nemu, zrodila iná láska. Láska, ktorá pretrvala dodnes. Láska, ktorá poznačila ďalšie moje profesijné smerovanie. Láska, ktorá sa rokmi formuje, rastie a zreje ako dobré víno.

Dovolenka pri Baltiku

Keď som v tom pamätnom roku 1997 o pár mesiacov neskôr dávala prihlášku na vysokú školu, vedela som, kam budú smerovať moje kroky. Nie, nie, nevybrala som sa „szukać“ Grzeska. Po úspešných prijímačkách som sa dostala na univerzitu, študovala slovanskú filológiu, špecializáciu poľský jazyk a kultúru a nasávala všetko krásne, čo tento bohatý národ ponúka.

Bohatý na históriu, kultúru, tradície, vieru, ľudí. Už som dávno dospelá, ale tá láska pokračuje a infikujem ňou aj moje deti. A teším sa, že úspešne. Občas ma zamrzí, že my Slováci, hlavne z prihraničných oblastí, vnímame Poľsko prozaicky len vďaka lacnejším kobercom či nakladanej kapuste.

Že naše kroky smerujú maximálne na „targy“ a to, čo je ukryté za stánkami mestskej tržnice nám uniká. Syn mal šesť rokov, keď sme sa traja po strechu nabalení krvopotne narvali do maličkej 2-dverovej yarisky (bez klímy) na dobrodružnú cestu po poľských historických mestách až k Baltickému moru na polostrov Hel.

V to horúce leto padali hádam storočné teplotné rekordy a mám pocit, že i inak večne studený Baltik vtedy vrel. A vreli sme i my. Napriek strastiplnej ceste sme to však všetci bez ujmy prežili. Ba čo viac, náramne sme si to užili. Dnes má syn takmer pätnásť a doteraz spomína na túto dovolenku, ako azda na našu najlepšiu.

Mnoho úžasných miest som videla a mnohé mám ešte v pláne. Lebo ja vás, drahí moji Poliaci, ja vás jednoducho „kocham“. Kocham vašu históriu, vašu kuchyňu, vašu kultúru. A viete čo, kocham už i ten váš smiešny šušľavý jazyk.

PS: Ak máte vo svojom okolí Grzeska, tak ho pozdravte od jednej Tatiany (nie Táni!), kto vie, možno to bude práve ten „môj“ zo Šíravy.

Autorka pracuje ako pedagogička v Centre voľného času. Venuje sa aj písaniu, prekladom a korektúram textov.