Pozrite si dobové FOTO spred 100 rokov: Keď Nové Zámky obsadila armáda ČSR
Nedávno sme si pripomenuli 100 rokov od vzniku Československej republiky. Pozrite sa, ako to vyzeralo v Nových Zámkoch v deň, keď do mesta vstúpila armáda ČSR.
Nové Zámky sa v roku 1918 začlenili do novovytvorenej Československej republiky. Stalo sa tak necelé dva mesiace po vyhlásení nového štátu – 28. októbra 1918. Ten vznikol na troskách zaniknutého Rakúsko-Uhorska. Išlo o dôsledok prvej svetovej vojny.
Vláda Maďarskej republiky pod vedením Mihálya Károlyiho vyvinula veľké úsilie, aby udržala čo najväčšie územie bývalej monarchie v rámci novovzniknutého Maďarska. To sa týkalo aj väčšiny územia dnešného Slovenska, vrátane mesta Nové Zámky.
Strata maďarskej kontroly nad Slovenskom
Dňa 23. decembra 1918 bola schválená demarkačná (hraničná) čiara oddeľujúca Maďarsko a Československo. Maďarsko tak stratilo administratívnu a vojenskú kontrolu nad územím Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
„Odtrhnutie sa Slovenska od koruny sv. Štefana, bolo verejnosti priam neuveriteľné. Pri vzniku ČSR boli Nové Zámky veľkou väčšinou svojho obyvateľstva maďarským mestom,“ vraví miestny historik František Daniel.
Podľa dobového mestského kronikára Sasko Kázméra mali Nové Zámky ku koncu roka 1919 celkovo 19 998 obyvateľov, z toho 12 881 bolo Maďarov, 6 861 Čechoslovákov a 256 Nemcov.
Centrum odboja
„Dňa 2. januára 1919 sa Nové Zámky stali strediskom odboja proti ČSR. Zišli sa tu tisícky maďarských občanov zo župy Nitrianskej, Bratislavskej, Tekovskej, Ostrihomskej a Novohradskej na národné zhromaždenie. Na Hlavnom námestí zložili slávnostnú prísahu, že za svoje domovy budú bojovať do poslednej kvapky krvi. Zhromaždeniu predsedal richtár Steiner Gábor. V komentári k rozhodnutiu sa píše, že prítomní nechcú kontrarevolúciu, nechcú povaliť výdobytky revolúcie, lebo z duše sa nadchýnajú za veľké sociálne idey revolúcie, ktoré rozbili spráchnivelé zriadenie triedneho panstva,“ cituje historik noviny Érsekújvár és Vidéke z 5. januára 1919.
„Ako Maďari chcú žiť v Maďarsku. Protestovali proti rozhodnutiu, ktoré podľa nich porušilo právo na sebaurčenie. Československé vojská totiž obsadzovali aj Maďarmi obývané oblasti,“ pokračuje František Daniel v citácii dobových novín.
Smútočný deň v dejinách mesta
Dňa 7. januára 1919 ukončila maďarská vláda boje s tým, že „nezabudne na Maďarov žijúcich na obsadenom území.“ O deň neskôr, 8. januára 1919, opustili mesto okrem richtára Steiner Gábora i jeho ďalší čelní funkcionári. Na územie mesta vstúpil 39. pluk 2. prápora Československej armády. „Podľa mestského kronikára Sasko Kázméra bol tento deň smútočným dňom v dejinách mesta,“ uvádza František Daniel.
Počas januára pripravuje Občianske združenie Za troma mostami, ktorého je František Daniel predsedom, besedu na tému „Nové Zámky od konca vojny po trianon“.
Sledujte nás aj na Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Nových Zámkov a okolia.
