Policajná frustrácia na východnom Slovensku
Policajný funkcionár napísal otvorený list týkajúci sa rómskej problematiky.
PREŠOV/BARDEJOV. Uplynulý týždeň vyzval Fratnišek Leško, zástupca riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Prešove, vrcholových predstaviteľov Európskeho centra pre práva Rómov, aby sa prišli osobne pozrieť do rómskych lokalít Prešovského a Košického kraja.
Vyzýva nie len na návštevu osád, ale aj na návštevu Policajných zborov pôsobiacich v týchto lokalitách. „Svojho času som takto pozýval ochrankyňu práv Janu Dubovcovú. Nielenže neprišla, ale aj ignorovala oficiálny list funkcionárov KR PZ Prešov adresovaný samotnému Úradu verejnej ochrankyne práv,“ informuje Leško.
Policajná frustrácia
„Poviem to na plné ústa, že po 25-ročnej službe v Policajnom zbore sa mi čoraz častejšie stáva, že mi už nielen občania Medzilaboriec alebo Sabinova hovoria, že strácame schopnosť ochrániť slušných ľudí tejto krajiny,“ sťažuje sa Leško. Podľa neho by sa kompetentní z Európskeho centra pre práva Rómov mali porozprávať o tom, čo je pre osadníkov najdôležitejšie. Aké majú životné priority a hodnody. „Nech zistia aký majú Rómovia vzťah ku vzdelaniu či hygienickým návykom, a ako vnímajú sexuálnu výchovu a plánovanie rodičovstva,“ vyžaduje Leško.
„Príďte sa tiež porozprávať s ľuďmi bývajúcimi v blízkosti týchto bezperspektívnych osád. Aká je ich úroveň súžitia a nakoľko je u nich múdre a pragmatické zasadiť zemiak, či obrábať zeleninové políčko alebo ovocné stromy. Z preventívnych dôvodov vlastne tým, že zo zúfalosti nič neposadia, zabránia jesennému sklamaniu,“ zdôrazňuje Leško.
„Ale hlavne, príďte sa porozprávať so samotnými osadníkmi, ako svoju budúcnosť vnímajú oni samotní. Čo spravia a čo sú v skutočnosti ochotní podstúpiť pre vzdelanostný, kultúrny a občiansky rast. Neriešme ustavične my niečo za nich. Netvárme sa ako spasitelia etnika na chudobu, ktorého dlhodobo vytvárajú finančné zdroje zástupy múdrych až v ďalekom Bruseli. Usilujme sa aj o novinársku aktivitu a vyvolanie diskusie o problematike, ktorá ako-keby výsostne patrila nadáciám, mimovládkam a ľudsko-právnym organizáciám. Sú tu však aj vyššie spomenuté strany konania,“ vyžaduje Leško.
Mlčiaci starostovia
Leško informoval o mediálnej mlčanlivosti starostov, ktorí mlčia len preto, že každý hlas sa im pri voľbách zíde. Starostovia nesporne dokážu emocionálne presvedčivo nachádzať riešenia, požehnávajú naše policajné snahy o posun rešpektu polície v najproblematickejších komunitách.
„Pán starosta z obce Zborov atakoval policajných funkcionárov rôznych úrovní dovtedy, až kým sme, a bolo to aj v našom záujme, nevytvorili výkonný útvar zabezpečujúci zvýšený výkon služby v inkriminovanej oblasti. Akonáhle sa však objavil prvý razantný zákrok polície v zborovskej osade, ktorý vyriešil narušenie verejného poriadku u desiatkach podgurážených osadníkov, starosta akosi na dlhý čas stíchol a ticho je doposiaľ,“ informuje Leško a konštatuje „Mladí policajti začínajú byť plní pochybností, ako vlastne so svojimi doterajšími právomocami poračovať ďalej. Strácajú vieru v to, ako to v tejto atmosfére nekonečnej „korektnosti“ bude pokračovať.
Žijeme frustrujúcu dobu velebenia „práva“
„Každý narába s týmto termínom k obrazu svojmu a ja vo svojom policajno-občianskom svete si len želám, aby sa už konečne do úst funkcionárov rôznych eurocentier, nadácií, mimovládok a ombudsmanských centrál dostalo aj slovíčko „povinnosť“. Elementárna povinnosť byť zodpovedný za seba samého, za svojich potomkov, za ich vzdelanie, za poriadok v blízkosti aj keď chudobného, ale vlastného obydlia. Zodpovednosť byť rovnocenným občanom bez ohľadu na farbu pleti, či vyznania,“ vyjadril sa Leško.
„Zdôrazňujem pohľad na najchudobnejšie osady v Prešovskom kraji. Miera gramotnosti sa tu už do 70-tych rokoch nemení a následnej uplatniteľnosti na trhu práce je bohužiaľ stále na tej istej úrovni. Pre pracovný trh sú jednoducho dlhodobo nepoužiteľní, a s tým bohužiaľ málokto niečo v najbližšom období spraví,“ konštatuje Leško.
„Mojou agendou nie je ale riešiť príčinu tohto stavu, mojou agendou. Policajnou agendou je riešiť následok po protiprávnom konaní, resp. mu komplexom opatrení preventívno-represívneho charakteru predchádzať. Súčasné vnímanie práva tak dôležitého v právnom štáte, však paradoxne viac chráni páchateľa ako poškodeného,“ informuje Leško.
Leško sa sťažuje, že po spáchaní trestného činu či priestupku osadníka sa náhrada škody nedostaví. Ani odobranie dieťaťa nezodpovedným rodičom. Podľa neho sme právne bezmocný.
Nie viac policajtov, ale ich dômyselné prerozdelenie
Polícia vraj disponuje silou v podobe rómskych špecialistov a nič viac netreba z pozície početnosti polície v osadách robiť. Je to hrubé nedorozumenie. Rómski špecialisti sú políciou „obetovaní“ jednotlivci, ktorí budujú most dôvery medzi políciou a osadníkmi. Sú radcami v osadách ako prísť k občianskemu preukazu, ako a kde ísť prihlásiť dieťa do školy, a sú v rôznej miere oslobodení od ostatných policajných povinností pre ktoré je polícia v štáte zriadená.
„My sme na tento inštitút hrdý, pretože nám taktiež záleží na tom ako sa bude táto rómska komunita do budúcna vyvíjať. My ale potrebujeme v prvom rade predovšetkým sily a prostriedky sústrediť na ochranu tých, ktorí sú neustále konfrontovaní s protiprávným konaním neprispôsobivých. Nevyžadujeme navýšenie celkového počtu policajtov, usilujeme sa o ich dômyselné prerozdelenie,“ informuje Leško.
„V tejto súvistlosti vítam aktivity ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka (Smer). V súčasnom období vo vzťahu k rómskej agende Prešovského, Košického a Bansko-Bystrického kraja žijeme dobu „akceptácie neutešeného stavu“. Sociologická explózia hrozí tak intenzívne, ako intenzívne koná a nespí extrémistická scéna,“ objasnil Leško a na záver dodáva „Polícia potrebuje právomoci, potrebuje kompetencie a silné náboje sebadôvery a rešpektu.“