Pálfy jubilantom, chlapcom bude držať palce
Dlhoročný hokejový reprezentant slovenského dvojkríža a naposledy hráč s kapitánskym céčkom na skalickom drese Žigmund Pálfy v sobotu oslávi 40 rokov. Aj keď sa už niekoľko ročníkov hokejových majstrovstiev nezúčastňuje, kamarátom aj naďalej drží pal
Na začiatku roku 2006 oznámil, že definitívne a s okamžitou účinnosťou vešia na klinec svoje súťažné korčule. Bolo že to smútku v slovenskom hokeji pár dní pred štartom zimnej olympiády v Turíne. Ale o štyri roky neskôr, tiež dosť senzačne, hral na inej zimnej olympiáde a vo Vancouveri sa ako takmer 38-ročný podieľal na nečkanom 4. mieste v konkurencii tímov, ktorých základy tvorili mladšie megahviezdy hokejového neba. Žigmund Pálffy, majster sveta z roku 2002, oslavuje v sobotu svoje štyridsiatiny.
Jedna z najväčších postáv slovenského hokeja svojmu odvetviu na Slovensku pomohla zabezpečiť skvelú povesť už dávnejšie. **Do povedomia vrcholového hokeja vnikol ako 18-ročný v roku 1990. Vo federálnej súťaži v drese AC Nitra sa stretol s Jozefom Stümpelom a odvtedy sa datuje ich blízky kamarátsky vzťah. **Talentovaného krídelníka následne pod svoje krídla stiahol silný trenčiansky klub a vtedajšia Dukla v pálffyovskej ére vytvorila mimoriadne nadaný tím, ktorého väčšina individualít sa neskôr presadila v zahraničí a mnohé v NHL. V profilige výrazne napríklad aj Pálffy, ale ešte predtým žiaril dve sezóny v končiacej sa česko-slovenskej najvyššej súťaži. Cez anabázy v nižších zámorských ligách sa v NHL napevno usídlil v sezóne 1994/95 v klube NY Islanders, ktorý ho draftoval v roku 1991 v 2. kole z celkovej 26. pozície. V roku 1999 putoval diagonálne cez USA do Los Angeles, kde pôsobil až do predvýlukového ročníka. V nasledujúcom lete sa však sťahoval späť na severovýchod, lebo ako voľný hráč podpísal Pittsburghu Penguins.
V NHL odohral 684 zápasov základnej časti, dal 329 gólov a nazbieral 384 asistencií, v play off má bilanciu 24/9+10. Medzitým mal niekoľko prieťahov v rokovaniach o základnej ponuke na zmluvu so štatútom obmedzeného voľného hráča a kým sa s Islanders dohodol, stihol odohrať začiatky slovenských extraligových sezón za Duklu (1996) a HK36 Skalica (98). Počas zámorskej štrajkovej sezóny hral v českej extralige v drese pražskej Slavie a v novembri hosťoval 8 zápasov za klub z hlavného mesta.
Na reprezentačnej úrovni mala jeho kariéra tiež množstvo pozoruhodných momentov. Štartoval na šiestich MS, troch ZOH, na Kanadskom i Svetovom pohári a dvakrát i na MSJ. Za národný tím odohral 74 zápasov, dal 37 gólov a má dve medaily z MS, zlato 2002 a bronz o rok neskôr. K historickému titulu prispel vrchovatou a kľúčovou mierou, hoci po vyradení LA v play off NHL prišiel do Švédska spolu s obrancom Ľubomírom Višňovským len na vyraďovaciu fázu. „Vtedy to bola taká doba, že sa nevolalo hneď po vypadnutí. Boli sme síce s "Višňom“ sklamaní, ale dohodli sme sa, že zavoláme Petrovi Šťastnému. Nečakali sme na nič a veľmi radi sme prišli. Chceli sme byť s tímom v ktorom bolo viacej hráčov z NHL. Nakoniec sme sa tam zišli nielen vynikajúca partia, ale najmä vynikajúci hokejisti. Proste grupa chalanov, ktorí veľmi chceli vyhrať," zaspomínal si nedávno Pálffy.
Vo finále proti Rusom v roku 2012 v závere za stavu 3:3, keď bol súper v hernej prevahe, získal Pálffy na vlastnej modrej puk, rýchlo s ním vyrazil dopredu a v nájazde dvoch na jedného ho v pravý okamih zľahka poslal Bondrovi, ktorý dal najslávnejší gól v dejinách slovenského hokeja. „Sú to pamätné momenty, ktoré zostávajú stále v hlave a nikdy sa z nej nevymažú. Ja som sa v živote tešil z viacero dôležitých prihrávok, bolo toho viac, ale táto viedla k titulu majstrov veta, takže bola osobitá.“ // Vtedy mal Pálffy 30 rokov, teraz v sobotu oslávi štyridsiatku. „Už nejdem nikde… Národnému výberu však v Helsinkách fandím, ide tam o veľa a je dôležité, aby sme hrali priamo na olympiáde.“//
zdroj, foto: tasr