Ondrej (†34) zomrel v Himalájach: Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí, vraví kamarát

Počas víkendu Slovenskom preletela hrozivá správa. Slovenský 34-ročný špičkový horolezec Ondrej Húserka sa pri zostupe z vrcholu Langtang Lirung v Himalájach zrútil do ľadovej trhliny.

„Vzhľadom na osobný telefonický rozhovor s Márom Holečkom a jeho včera zverejnený status, i vzhľadom na poveternostnú situáciu pod Langtang Lirung sa rodina, blízki i priatelia budú musieť vyrovnať s tým, že Ondro už nie je medzi nami,“ napísal v nedeľu Slovenský horolezecký spolok JAMES.

Osudový moment

S Ondrejom bol na hore český kolega Marek Holeček. Výstup na vrchol vo výške 7 234 metrov nad morom spolu zvládli, no pri zostupe sa stala tragédia. Holeček opísal tragické chvíle, ktoré nastali 31. októbra okolo štvrtej hodiny popoludní. „Zlaňoval som z ľadovcových hodín. Po mne zlaňoval Ondro. Čo mne bez problémov prešlo, jemu sa stalo osudným. Ľadovcové hodiny praskli a on sa zrútil do ľadovej priepasti,“ vraví o osudovom momente Marek Holeček.

Po 8 metroch narazil na šikmú plochu a následne sa alpinista stratil v labyrinte v útrobách ľadovca. „Zlanil som za ním a štyri hodiny bol pri ňom, kým jeho hviezda vyhasla. Viac nie je čo dodať. Jediné čo podotýkam je, že žiadna záchranná akcia nemôže vzkriesiť čo nedýcha. Dezinformácia typu "zachráňme Ondra“, je nezmysel,„ prezradil krutú pravdu a dodal, že každý, kto sa pokúsi vyzdvihnúť telesné pozostatky, riskuje, že "navýšime počet nešťastných pozostalých.“

Hneď keď sa dalo, sa rozbehla záchranná akcia, do ktorej sa zapojili drony, helikoptéry a množstvo ľudí: „Na na výsledku však už nemali čo zmeniť. Koniec je koniec a zvonec.“

Zrazu počul heknutie

Sám sa vyčerpaný dostal do bezpečia, no vo svojom statuse sa následne vracia o niekoľko desiatok hodín späť. Spomína na pocity, ktoré s Ondrejom zažili, keď zdolali vrchol hory. Potom nastal čas na nebezpečný zostup. Detailne opísal tragický moment.

„Zrazu počujem heknutie a divné zvuky, ktoré môj nervový systém okamžite vyhodnotil. Zle je, zvuky, ktoré sem nepatria. Zježilo sa mi srdce. Revem cez svoje zmučené hlasivky z nedostatku príjmu vody a spálených mrazom. Odpoveď žiadna. Znova a znova. Hlava už veľmi dobre vie, čo sa stalo, len duša dúfa, že všetko je inak. Bohužiaľ náraz reality, kedy odo mňa laná miznú niekam do útrob ľadového hrdla, kam nemali smerovať, vypovedali jasnými slovami,“ opisuje Marek Holeček.

Dočkal sa odpovede

Horolezec kričal meno slovenského alpinistu, no odpoveď neprichádzala. Po pol minúte, ktorá Čechovi pripadala ako večnosť, sa z hĺbky ozval Ondrej prosiaci o pomoc. Neváhal ani sekundu a dostal sa až k hrane diery. „Už idem za tebou Ondro, vydrž! Bez toho, aby som si uvedomoval následnosti, ktoré sa neskôr ukázali skoro osudnými, chcel som byť, čo najrýchlejšie pri ňom. Žije, bude to dobré,“ pokračuje horolezec.

Čím sa dostával hlbšie, tým ho obklopovala čoraz nepreniknuteľnejšia tma. Stále sa však nedostal presne na miesto, odkiaľ počul kamarátov hlas. Z vrchu padali ľadové cencúle, no Holeček si bolesť nevšímal. Priestory sa zužovali do úzkeho tunela. Pokračoval a v tme po čase nahmatal ruku. „Kontakt… Ondro kričal… "vytiahni ma, prosím.“ Medzi týmto okamihom a márnymi pokusmi ubehla desiatka minút. Snažil som sa, dýchal a ťahal. Bez úspechu. Priestor bol malý, ľadový a klzký. Moja myseľ si nedokázala vôbec v tom priestore temna predstaviť, ako je tam uväznený. Nakoniec myšlienky začali plynúť racionálnym smerom. Jedna z vecí, ktorá bránila vytiahnuť ho z diery, bol batoh," pokračuje.

Odišiel v jeho náručí

Z náprsného vrecka vybral nôž a začal rozrezávať batoh, z ktorého postupne vyhadzoval všetky veci. V jednom momente nahmatal balíček, v ktorom našiel čelovku. „Hurá! Víťazstvo! Rozsvietil som ju a dal na hlavu. Napokon som videl. Čiastkový úspech. Potom prišlo zdesenie. Ondrej bol zaklinený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu,“ opisuje a dodáva, že začal robiť pohyby na jeho vyslobodenie. Kým ho otočil, prešli dve hodiny. Kamaráta sa mu napokon podarilo prevaliť na seba.

Ondreja sa opýtal, čo ho bolí. Odpoveďou mu bolo strohé „Nič.“ Potešil sa a kamaráta teda vyzval, nech sa pohne, aby mohli vypadnúť. Ondrejov pohyb bol však podivne strnulý. Holeček to najprv pripisoval času, počas ktorého bol Ondrej stlačený v ľadovom „lise“. Potom mu však došla krutá pravda. „Zlomená chrbtica a naliate horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, však vypovedali zlú správu. Necíti si nohy a ruky sú strnulé. Odpovede na otázky aj miesto, totálne zmätočné…Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí…Trvalo to dlhé hodiny,“ dodal horolezec.

„Ako som sa dostal z pažeráka pekla a na druhý deň divokým ľadovcom nie je dôležité… Som tu a ten hore, kto mi dal šancu, asi chcel, aby som mohol o tom vypovedať. Naopak ma zaťažil bolesťou a obrazom, ktoré si ponesiem celý život, do posledného nádychu. Je mi Ondreja, skvelého chlapca, šikulu a večného smieška, tak ľúto. Na myseľ mi prichádza sebaobviňovanie, prečo on a nie ja. Túto bolesť musím zniesť a šírim ju len ďalej,“ uzavrel Marek Holeček.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.