Na výlete v okolí Bardejova

Rozhľadne

Rozhľadňa v Bardejovských Kúpeľoch

Rozhľadňa na Lesníckom náučnom chodníku Čierna mláka v Bardejovských Kúpeľoch tvorí desiatu zastávku na náučnom chodníku, pričom celkovo má náučný chodník 18 zastávok. Postavená bola v roku 2008. Poskytuje nádherný výhľad na Zborovský hrad a jeho okolie. Z tohto dôvodu je na rozhľadni inštalovaná aj informačná tabuľa, ktorá poskytuje základné informácie o tomto hrade.

Rozhľadne a útulne pri vrchu Žobrák

V blízkosti vrchu Žobrák, v pohorí Čergov, v nadmorskej výške 893 m.n.m. sa v súčasnosti nachádzajú už dve drevené vyhliadkové veže – „stará“ a „nová“ vyhliadková veža. Z Hervartova vedie na Žobrák červená značka (Cesta hrdinov SNP). Celkové prevýšenie je 427 metrov na úseku 3 km. Rozhľadňa sa nachádza asi jednu minútu za sedlom Žobrák, smerom na Šoltýsovu poľanu. Celkovo výstup z Hervartova trvá približne jeden a pol hodiny. Ponúka výhľad na Čergovské pohorie a obce na úpätí Čergova – Hervartov, Mihaľov, Kľušov, Bartošovce. Z obce Kríže sa k rozhľadni dá dostať po modrej značke. Je tam však trošku prudšie stúpanie, no na krátkom úseku. Celkové prevýšenie je 333 metrov a samotný výstup trvá približne jednu hodinu. Veže sú od seba vzdialené cca 80 metrov. Výhľadňa ponúka pekné výhľady do širokého okolia, vrátane pohľadu na hlavný hrebeň Čergova.

Rozhľadňa pri Kráľovej studni nad obcou Lenartov

Rozhľadňa stojí v bezprostrednej blízkosti slovensko – poľskej štátnej hranice nad obcou Lenartov, v lokalite Kráľova studňa. Vybudovali ju členovia a sympatizanti Občianskeho združenia Kráľova studňa z Lenartova. Rozhľadňa má 4 podlažia, pričom najvrchnejšie je prekryté strechou. Pri rozhľadni sú umiestnené stoly a lavičky s ohniskom. No a v studničke, ktorej názov je Kráľova studňa, nájdete kvalitný zdroj pitnej vody. Za pekného počasia sa nám z rozhľadne naskytne nádherný pohľad na celý Čergovský hrebeň, vrch Busova, Magury, okolité obce a aj poľskú Javorinu. Rozhľadňa pri Kráľovej studni je v súčasnosti najvyššou rozhľadňou v okrese Bardejov.

Jaskyne

Zadné Dúpne, Čergov

Vedeli ste že v blízkom pohorí Čergov sa nachádza 25 jaskyniek a jaskýň? Jaskyne v Čergovskom pohorí sa nachádzajú v troch oblastiach. V oblasti Zadné Dúpne (katastrálne územie obce Livov pri Bardejove) – tu, neďaleko hlavného hrebeňa v centrálnej časti pohoria Čergov, v blízkosti Stredného vrchu (Stredné Dúpne) vo výške 968,2 m n. m sa nachádza sústava pseudokrasových jaskýň. Najvýznamnejšia z nich je Priepasť Dymnica.

Okolie Hanigovského hradu

Jaskyne okolia Hanigovského hradu nie sú výnimočné svojimi rozmermi. Najväčšia z nich má neprieleznú celkovú dĺžku 21 m (Peklo v katastri obce Olejníkov, okres Sabinov), ostatné majú okolo 4–8 m. Tieto jaskyne sú však zaujímavé predovšetkým tým, že sa nachádzajú vo výbežku bradlového pásma, ktorý až nečakane hlboko zasahuje do oblasti čergovského flyšu. A tak, hoci by sme tu čakali typický pseudokras, tu na relatívne malom území nachádzame jaskyne v pekných bradlových vápencoch.

Jaskyňa Zbojnícka diera

Jaskyňa sa nachádza v katastri obce Drienica (okres Sabinov), približne 110 m východne od horskej chaty Šport v sedle Lysá. Je vytvorená v kryhovom zosune masívnych flyšových pieskovcov Čergovského pohoria. Poloha jaskyne nie je v blízkosti odtrhu, ktorý je zhruba v miestach, kde sa nachádza výrazná skalná stena, nazývaná miestnymi ako Chyžisko, ale nižšie, v nakopených blokoch. Má puklinový charakter a dĺžku necelých 5 metrov. Jaskyňa bola do roku 2010 oficiálne zaregistrovaná v zozname jaskýň SR pod názvom Oltárkameň. Toto pomenovanie bolo prebraté z písomnej zmienky slovenského národovca Bohuša Nosáka-Nezabudova, ktorý v roku 1847 v cestopise Listy z neznámej zeme píše: „Ďeďina Rusínska Šoma vikuká z lona hustích sadov a nad ňou jaskiňa ‚Oltár kameň‘ nazvaná ešťe po dňes upametuje Sabínčanov na vpád Mongolov do Uhár. Tam vraj zuťekali Šárišaňja z okolních ďeďín a zbudujúc oltár okolo ňeho sa modlili za osloboďeňja z rúk divích Tatárov.“ Jaskyňa sa týmto stala z hľadiska historického jednou z prvých jaskýň na Slovensku s písomnou zmienkou.

Zaujímavé lokality

Berzewiczova veža a Pourova chata

Pourova chata na Kamennej hore alebo Berzewiczova veža a Pourova chata nad Bardejovskými Kúpeľami – ak sa vyberiete na Stebnícku Maguru po červenej značke z Bardejovských Kúpeľov, prejdete cez sedlo Čerešňa a vystúpate chodníkom cez dve „esíčka“, dostanete sa na miesto, ktoré v sebe ukrýva bohatú turistickú históriu. Tým miestom je Kamenná hora a lokalita na nej nazývaná Pourova chata. Ako prvá vyhliadková veža na tomto mieste stála Berzewiczova veža. Pomenovaná bola po vtedajšom ministrovi školstva a náboženstva Rakúsko – Uhorska, ktorým bol Albert Berzewiczy. Mimo iného práve tento pán Berzewiczy oficiálne odhaľoval sochu cisárovnej Sissi v Bardejovských Kúpeľoch 16. augusta 1903. Ako druhá bola na tomto mieste v roku 1932 postavená tzv. Pourova chata, vtedy s nákladom 32-tisíc Kčs. Postavili ju členovia bardejovského Klubu československých turistov za výdatnej podpory vojakov z miestnej vojenskej posádky. Na počesť hlavného organizátora jej výstavby, zároveň aj prvého predsedu bardejovského odboru Klubu československých turistov v Bardejove a veliteľa vojenskej posádky podplukovníka Miroslava Poura, bola pomenovaná na Pourovu chatu.

Mohutný Jaseň štíhly pod Javorinou

Ten kto má rád prírodné skvosty a zatúži po kúsku dobrodružstva, môže sa vydať do doliny Riečka nad obcou Becherov. V závere tejto doliny, pod vrchom Javorina, v blízkosti hranice s Poľskom, sa nachádza mohutný jaseň štíhly. Ak sa vydáte na túto potulku zavítate do východnej časti nejmenšieho pohoria na Slovensku. Zavítate do pohoria Busov. Mohutný jaseň štíhly rastie približne 250 m od štátnej hranice s Poľskom a približne 500 m od samotného vrcholu Javoriny. Nachádza sa mimo značených chodníkov. Na jeho lokalizáciu je najlepšie použiť GPS súradnice samotného stromu.

Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch

Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave – etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu.

Legendárny vrch Stebnícka Magura

Legendárny vrch nad Bardejovom – Stebnícka Magura (900 m.n.m.) je najvyšším vrchom v bezprostrednom okolí Bardejova. A prečo tento kopec môžeme považovať za legendárny? Azda preto, že na jeho úpätí, pri brehu rieky Topľa, sa usadili naši predkovia, osídlili túto oblasť, čo neskôr vyústilo do vzniku mesta Bardejov. Magura patrí do najmenšieho pohoria na Slovensku, ktorým je Busov. Na jej vrchol vedú značkované turistické chodníky z Bardejova, Bardejovských Kúpeľov, Zborova a Vyšného Tvarožca. Na vrchol vedie aj asfaltová cesta z obce Zlaté. Vrch Stebnícka Magura je budovaný flyšovými pieskovcami.

Najmenšie pohorie na Slovensku – Busov

Najvyšším vrchom pohoria Busov je rovnomenný vrch – Busov s nadmorskou výškou 1002 m.n.m. Rozloha samotného pohoria je 102 km2, čo ho radí medzi naše plošne najmenšie pohoria. Celé pohorie sa rozprestiera v okrese Bardejov a patrí do oblasti Nízke Beskydy. Z pohľadu nadmorskej výšky je vrch Busov na 40.mieste pomyselného zoznamu najvyšších vrcholov slovenských pohorí. Zo severu ho ohraničuje poľská hranica, z východu Zborovská kotlina, z juhozápadu Ondavská vrchovina. Najvyššími a turisticky najzaujímavejšími vrcholmi pohoria okrem vrchu Busov sú aj vrchy Lacková (996m), Stebnícka Magura (900m), Javorina (881m), Cigeľka (807m). Napriek svojej malej rozlohe sa pohorie Busov vyznačuje nesmiernym prírodným bohatstvom. V celej oblasti pramení množstvo minerálnych prameňov. Napríklad voda z prameňa Štefan v Cigeľke má druhú najvyššiu mineralizáciu spomedzi všetkých minerálnych prameňov na Slovensku. Javor (723m).

Tajuplné nápisy na Banisku

Ak túžite po troche dobrodružstva, potulkách mimo značených chodníkov a prepotenom tričku, vyberte sa preskúmať tajuplné nápisy na Banisku. V mapách sa stretneme aj s pomenovaním miesta „Na Holiči“. Lokalita Banisko sa nachádza na bočnom hrebeni Čergova, medzi obcami Bogliarka a Kríže. Ak pôjdete po asfaltovej ceste z Bogliarky na Kríže, tento hrebeň budete mať po svojej pravici. Lokalita Banisko a tajuplné nápisy na ňom sa vyskytujú približne jeden kilometer pod obcou Kríže, na samotnom vrchole hrebeňa. Pripravte sa, že kým sa si to vyšliapete na hrebeň prepotíte tričko, čaká vás totiž strmšie stúpanie. Samotné nápisy sa nachádzajú na veľkom kamennom bloku z pieskovcových bridlíc. Toto nám prezrádza, že táto oblasť bola niekedy pod hladinou mora, nakoľko pieskovce patria medzi usadené horniny.

Čierna mláka

Lesnícky náučný chodník Čierna mláka v Bardejovských Kúpeľoch bol verejnosti sprístupnený v roku 2008. Autormi chodníka sú lesníci z podniku Lesy Slovenskej republiky š.p., odštepný závod Bardejov. Náučný chodník sa nachádza na území v pôsobnosti Lesnej správy Bardejov. Tématicky je náučný chodník zameraný na mimoprodukčné funkcie lesa. Je schodný celoročne a ponúka tri okruhy rôznej náročnosti. Okruh jedľový, nenáročný, dĺžka 1,9 km, prevýšenie 100 m. Okruh bukový, mierne náročný, dĺžka 3,7 km, prevýšenie 220 m. Okruh javorový, náročný, dĺžka 3,9 km, prevýšenie 290 m.

Oltár kameň

Osamelý balvan v nadmorskej výške 1049 m n.m., v lokalite Lysá v Čergovskom pohorí je starobylým pamätníkom histórie, svedectvom kultových zvykov našich predkov a útočiskom veriacich prenasledovaných pre svoje náboženské presvedčenie. Nachádza sa východne od vrchola Lysej (1068m), v blízkosti chodníka zelenej turistickej značky. Oltár kameň je tvorený mohutným pieskovcovým blokom so zaujímavou doskovitou vrstevnosťou, ktorý sa počas tektonických procesov dostal nad úroveň okolitého povrchu a odtrhol sa od materskeho podložia, od ktorého je oddelený puklinou.

Drevené kostoly a chrámy

Kostol v Hervartove

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ide o drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický) kostol z konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov, okres Bardejov. Je to najstarší a najzachovanejší drevený kostolík na Slovensku. Od roku 1968 je kostolík a jeho múr národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 2008 bol zapísaný spolu s ďalšími 7 drevenými kostolmi do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. V centre obce, na miernej vyvýšenine, uprostred vysokých líp, v poetickom zoskupení zástavby obytných domov a kamenných sypární leží drevený kostol obohnaný kamenným múrom so šindľovou strieškou a s drevenou bránkou. Podľa zachovaných častí zvyškov pôvodného gotického oltára predpokladáme, že kostol stál už v druhej polovici 15. storočia. Hlavný oltár nesie výjav sv. Kataríny a sv. Barbory. Originály bočných oltárnych krídel sa nachádzajú v galérii v Budapešti. Počas reformácie sa, približne v roku 1650, pôvodne rímskokatolícky kostol dostal do rúk evanjelikov, ktorí ho definitívne opustili po roku 1711.

Gréckokatolícke drevené chrámy

Unikátne sú aj gréckokatolícke drevené chrámy v obciach Frička, Hutka, Jedlinka, Kožany, Krivé, Lukov (Venécia), Mikulášová (umiestnený v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch), Tročany, Varadka, Vyšná Polianka, Zboj (umiestnený v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch). Gréckokatolícky drevený chrám v obci Jedlinka bol postavený v roku 1736. Je venovaný byzantskému sviatku „Presvätá Bohorodička Ochrankyňa“. Presvätá Bohorodička ochraňuje našu zem. Jej ochrana je štítom proti útokom zlých duchov i proti nešťastiu. Bohorodička je nám pomocou pri našich dobrých skutkoch a v našom kresťanskom živote. Drevený filiálny chrám vo Fričke bol postavený na miernej vyvýšenine uprostred dediny v roku 1829. Z tohto obdobia si chrám zachoval aj súčasnú podobu, aj keď prešiel rozsiahlymi úpravami v rokoch 1933 a 1971. Je zasvätený sv. archanjelovi Michalovi.