Na pláž, alebo k benzínke?!
Áno, tí trochu znalejší symbolov dobre spoznávajú, že ide o paródiu na kotlebovský výrok. A ostatní si to uvedomia teraz.
Nie, nie som žiaden kotlebovec, extrémista, antisemita ani nič podobné. Kotelbu som nevolil a asi ani nebudem (to asi je tam preto, pretože nikto nemôže presne povedať, čo bude robiť v budúcnosti). Tento výrok, či skôr zvolanie symbolizuje určitú nemohúcnosť obyčajného človeka, voči tým, ktorý sa ho majú báť, voči politikom.
Konkrétne štandardným politikom a štandardným úradníkom a voči ich štandardným postupom. V našich životoch určité veci ticho predpokladáme a berieme, že jednoducho sú tak. To, že nás vláda trocha okradne, že úradník nám nepomôže ale potopí nás, že druhý nám závidia, že klameme a sme oklamaní, že tí druhý nás posudzujú nie podľa správania ale podľa tela, že na nás podnikateľ pekne zarobí, že občas niekto niekoho podvedie a podobne.
Ale odtiaľ potiaľ. Nie sme predsa nejakí testovací panáci v „crash“ testoch. Máme svoje pocity, hrdosť a dôstojnosť. To všetko sú naše vlastnosti, ktoré si ani neuvedomujeme, až do chvíle, pokiaľ to niekto nepošliape. Prehltneme možno sexistickú, vulgárnu poznámku, no znásilnenie už nie.
Ako rozhorčený občan kauzu Bardejovskej benzínky nemôžem, nechcem a pokiaľ mi to morálny zákon vo mne dovolí, ani nechcem prehltnúť. Je to špina, ktorú nemôžete zmyť. Je to výsmech, ktorý nás posúva na úroveň cvičených opíc, či dokonca na úroveň akýchsi koňov, po ktorých niektorí môžu jazdiť ako sa im zachce.
Bardejov je malé mesto, kde každý každého pozná a každý ihneď všetko vie. Je to v podstate jedna veľká zaspatá dedinka. Nemáme tu miliónové kauzy, súboje ma ánov, zásahy kukláčov, výpadovky s prostitútkami. Ako malé mesto, sme mali aj určitú dôstojnosť. Mali sme.
Až do príchodu kauzy benzínka. Doteraz niekto niečo ukradol, niekto si niekde dosadil svojich ľudí, ale bežných občanov nechali ako tak žiť. No odteraz už ani to nie. A aby to nestačilo, zoberú pokoj aj tým handikepovaným. Veď ak sa nevedia účinne brániť bežní občania, tak čo už zmôžu také „postihy“.
Na tejto kauze je najhoršia bezmocnosť. Protestujete, píšete petície, dávate návrhy, proste robíte všetko, čo vám zákon povoľuje a aj tak to nepomáha. Strieľate prakom do tankov. A tie tanky nejdú na Budapešť, ale na Vás. A neriadia ich nejaký židia, moslimovia, ľudia z mimovládiek, ale naši vyvolení.
No pohár trpezlivosti raz pretečie. Príčinu rastu extrémizmu nehľadajme na internete, v ľudskej hlúposti, ale v takýchto veciach. Poďme nateraz aj napriek počasiu, radšej na pláž.