Meky odštartoval kariéru už ako 15-ročný: Prvú gitaru zdedil po bratoch

Zdroj: Facebook.com/Miro Zbirka

Vo veku 69 rokov zomrel slovenský spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v zahraničí Miroslav „Meky“ Žbirka.

Hospitalizácia v nemocnici

„Bol hospitalizovaný so zápalom pľúc, ktorý sa skomplikoval,“ uviedol pre manažér speváka Rado Mešša. „Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce… Mal množstvo plánov – koncerty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek,“ komentoval predčasný odchod prvého slovenského Zlatého slávika.

„Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať,“ uviedol Mešša, ktorý sa naposledy s Mekym rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP. „Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana,“ dodal.

Prvá gitara

Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jason, Tony a najmladší z nich bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony.

Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal prezývku Meky. Tá s ním išla celý život.

Meky začínal svoju úspešnú dráhu už keď mal 15 rokov. Byť známym už v šestnástich v tej dobe bolo malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania.

Od Modusu po Zlatého slávika

V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.

S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP platňu Sezónne lásky nahrával už s Limitom. Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato bol za Gottom druhý. Ešte v roku 1982 vyhral festival Kärnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách.

V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990). V 90. rokoch bol naďalej úspešný, dokladujú to albumy Samozrejmý svet z roku 1994 a Mekky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album.

Viac o živote Miroslava Žbirku sa dočítate na ďalšej strane!