Ktorým mestám vládla ruka s mečom a pýšia sa najstaršími jarmokmi?
Tradícia trhov a jarmokov na Slovensku siaha do dávnej minulosti. Prečo im dominovala ruka s mečom, a ktoré sa uchovali dodnes?
Výročné trhy (jarmoky) sa konali v najrozličnejších termínoch, ale jarmoky či trhy na rozhraní leta a jesene mali svoje zvláštne čaro. Kupci mohli ponúkať a mešťania nakupovať široký sortiment poľnohospodárskych produktov. Historička a etnologička Katarína Nádaská nám priblížila ich pozadie.
Pri kostoloch
Prvý uhorský kráľ Štefan I. (1000 – 1038) vydal nariadenie, aby si vždy desať dedín postavilo kostol, kde sa budú ľudia schádzať na bohoslužby a priestranstvo okolo kostola poslúži ako miesto výmeny produktov a tovarov.
Okolo kostolov stáli stánky, ktoré boli akýmsi základným kameňom trhov a jarmokov. Na miestach prvých trhov vznikali aj trhové osady, neskôr mestá. Právo na usporiadanie trhu patrilo medzi najstaršie výsady stredovekých miest a prispievalo k ich hospodárskemu rastu. Bola to zároveň istá záruka panovníkových príjmov.
Čítajte aj: FOTO: Trnavský jarmok ako si ho už nepamätáme: Unikátne zábery spred 60 rokov
"Trhy a jarmoky prinášali aj významné oživenie spoločenského života a možnosť získať zaujímavé informácie, veď na trhy či jarmoky sa schádzali ľudia zblízka i zďaleka, obchodníci, ktorí tu mali možnosť predať svoj tovar, ale aj pocestní,“ hovorí Nádaská.
Prešporácky bol výnimočný
Osobitné postavenie mal výročný trh v Prešporku, dnešnej Bratislave, ktorý povolil kráľ Ľudovít I. svojím privilégiom z roku 1344. Kráľ určil, že jarmok sa začne siedmy deň pred dňom svätého Vavrinca (ten je 10. augusta) a skončí sa siedmy deň po tomto sviatku.
Kupci, ktorí v tom čase prišli do mesta, mali naň slobodný prístup, takže nemuseli platiť mýto a boli pod kráľovou ochranou. Neskôr získal Prešporok právo konať druhý výročný trh a cisár Žigmund Luxemburský roku 1418 povolil, aby sa každý utorok konal týždenný trh.
Ten istý cisár povolil konanie ďalšieho jarmoku pred Rybárskou bránou, ktorý trval skoro celý mesiac. Matej Korvín k tomu roku 1472 pridal štvortýždňový michalský jarmok na predmestí pred Michalskou bránou.
Ruka spravodlivosti
V 14. storočí dostali privilégium výročných trhov aj Košice a Bardejov. Okrem významných výročných trhov sa v mestách konávali aj pravidelné týždenné trhy, zvyčajne v utorok a v sobotu, kde sa predávala zelenina, korenie, mäso, ryby, ale aj remeselnícke výrobky.
"Začiatok a koniec výročných trhov sa v 15. – 16. storočí ohlasoval zvonom, na radnici sa vztýčila vlajka a na trhovom mieste vyvesili tzv. ruku spravodlivosti, čiže ruku s mečom, ako znak toho, že trh je pod kráľovskou ochranou,“ približuje historička Katarína Nádaská. S troškou irónie, dnes je to skôr pod dohľadom daňovákov a úradov.
Čítajte aj: Viete, kde nájdete Deutsch Proben? Táto obec má tradičný jarmok už niekoľko storočí!
Na to, aby na trhoch vládol poriadok, aby sa dodržiavala kvalita tovaru a miestne miery a váhy (keďže až roku 1808 bola v Uhorsku zavedená povinnosť používať jednotné bratislavské miery), dozeral trhový richtár, ktorý zvyčajne rozhodoval v sporoch trhovníkov a obchodníkov.
Modra, Trnava a Radvaň
"Bude jarmok, bude v Modre, popredáme fajky dobre. Ktorá bude s veľkým nosom, bude platiť po troch grošoch, ktorá bude s pipasárom bude dobrá pre husárov.“
I takto zľudoveli jarmoky, ktoré si s obľubou užívame dodnes. Jedným z nich je i Radvanský jarmok (Radvaň je dnes časť Banskej Bystrice), ktorý patrí medzi najznámejšie jarmoky na Slovensku.
Dlhú tradíciu má aj Trnavský jarmok, ktorý sa dodnes koná v septembri. Júlové Spišské trhy v Spišskej Novej Vsi už pred viac ako polstoročím nadviazali na odkaz historických jarmokov v meste. Chýrne jarmoky bývali v Kežmarku, Prešove a v desiatkach ďalších miest.
Čítajte aj: FOTO: Radvanský jarmok ako si ho už nepamätáme: Unikátne zábery spred 60 rokov
Ilustračné foto, TASR
