Kto bude učiť naše deti? Učitelia sú vyčerpaní, vystresovaní a slabo platení

Učitelia sa cítia vyčerpaní, prežívajú stres a takmer polovica uvažovala o odchode z profesie. Až 66 percent učiteľov zažíva v poslednom školskom roku viac stresu ako po iné roky.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka na tému duševného zdravia a wellbeingu slovenských učiteľov, informovala Zuzana Gránska z inštitútu.

Až 95 percent učiteľov vo svojej práci pociťuje stres v nejakej intenzite. Strednú mieru stresu uviedlo 40 percent a 20 percent vníma vo svojej práci vysokú mieru stresu.

Učitelia sú vyčerpaní

Zlé prežívanie sa podľa odpovedí pedagógov odzrkadlilo na ich psychickom aj fyzickom zdraví. Až 89 percent učiteľov na sebe v tomto školskom roku pozorovalo niektoré psychosomatické príznaky. Polovicu z nich trápia problémy so spánkom, 40 percent bolesť hlavy, viac ako 30 percent učiteľov bojuje s náladovosťou, zabúdaním a problémami so sústredením.

Takmer 20 percent bojuje aj s vážnymi záchvatmi úzkosti.

Takmer 60 percent učiteľov uvádza, že sa cítilo v tomto období vyčerpane. Len 11 percent učiteľov uvádza, že nebadalo na sebe žiadne negatívne fyzické príznaky a cíti sa dobre. „Tieto zistenia nemôžeme prehliadať. Pracovať dlhodobo pod stresom je nesmierne vyčerpávajúce. Je potrebné, aby sme učiteľom vytvorili lepšie podmienky na učenie a spokojnosť v ich profesii,“ uviedla školská psychologička Kornélia Ďuríková.

Málo uznania a zmeny

Učitelia uviedli, že najväčším zdrojom stresu je pre nich nedostatok uznania a slabé vnímanie profesie učiteľa spoločnosťou. Takmer 35 percent učiteľov uviedlo, že za zdroj stresu považuje komunikáciu s rodičmi. K zdrojom stresu patrí aj platové ohodnotenie. To je zdrojom stresu pre 14 percent učiteľov.

Podľa vyjadrení učiteľov najnegatívnejší dosah na ich duševné zdravie mali počas aktuálneho školského roka neustále zmeny pravidiel fungovania škôl. Druhou najsilnejšou skutočnosťou bolo prekrývanie pracovného a súkromného prostredia. Významným sa ukázalo aj správanie žiakov počas dištančného vzdelávania, ktoré uviedlo 30 percent učiteľov.

Odchod z profesie

Takmer polovica učiteľov zvažovala počas tohto školského roka odchod z profesie. „Dlhodobý stres, nespokojnosť v práci či túžba učiteľov robiť niečo iné je zlým signálom pri snahe zlepšiť vzdelávanie v slovenských školách. Už dlhé roky sa snažíme reformovať školstvo. Stále hľadáme niečo prelomové, nejaký ‚svätý grál‘, ktorý nám zachráni a zmení školstvo. No akoby sme zabúdali na to podstatné, na spokojnosť učiteľov,“ upozornila Ďuríková.

Prieskum ukázal, že tí učitelia, ktorí tento školský rok uvažovali nad odchodom z profesie, tak uvažovali preto, lebo im prekážajú neustále zmeny v školstve, cítia sa vyčerpane, pracovne preťažení alebo vnímajú veľa administratívy.

Do prieskumu sa od 15. marca do 15. apríla zapojilo 1 756 učiteľov z celého Slovenska. Na otázky prieskumu odpovedali učitelia materských, základných i stredných škôl, základných umeleckých škôl, špeciálni pedagógovia a riaditelia škôl.

Ilustračné foto