Inteligentné mestá zapájajú občanov

Vazil Hudák (52) je Bardejovčan, otec štyroch synov. Absolvent Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov, Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a americkej Harvard Business School. Má skúsenosti z diplomacie, finančníctva a politiky. Pôsobil v medzinárodnom neziskovom sektore (EastWest Institute), ako bankár riadil komunikáciu štátov s bankami (Citigroup, J.P.Morgan Chase Bank, Praha/Londýn).

V rokoch 2012 až 2015 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve financií SR. Od júna 2015 do marca 2016 bol ministrom hospodárstva. Momentálne je viceprezidentom Európskej investičnej banky. Pred jarmokom otváral v Bardejove konferenciu o projekte inteligentných mi­est.

Kde momentálne žijete?

Pracovne žijem v Luxemburgu, pretože tam je centrála Európskej investičnej banky (EIB) v ktorej pracujem ako viceprezident. Rodina je naďalej v Prahe, takže sa hýbem niekde medzi Prahou a Luxemburgom, plus ďalšími krajinami, ktoré mám v rámci Európskej únie v banke na starosti.

Čo robí bankový viceprezident?

Naša banka je inštitúciou Európskej únie. Bola založená v roku 1952 na to, aby pomáhala rozvoju krajín EÚ. Jej akcionármi sú všetky krajiny únie, teda 28 štátov vrátane Slovenska. Jej hlavným orgánom je Rada guvernérov, čo sú ministri všetkých krajín. Za Slovensko je tam Peter Kažimír. Potom je tam Rada riaditeľov, čo sú väčšinou námestníci týchto ministrov. A potom sme tam za banku ôsmi viceprezidenti, z ktorých má každý svoju takzvanú „konštituenciu“.

Čo to je?

Skupina krajín za ktoré zodpovedá. Ja konkrétne ich mám najviac, deväť. Slovensko, Poľsko, Čechy, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Cyprus a Maltu. Moje zodpovednosti sú jednak geografické, mám teda na starosti financovanie projektov v týchto krajinách a vzťahy banky s predstaviteľmi týchto krajín.

Okrem krajín EÚ má ešte každý viceprezident vybrané krajiny mimo Európsku úniu. U mňa je to hlavne Ukrajina, zakaukazské republiky – Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan, plus aktivity banky v oblasti strednej Ázie. A potom sú to kompetencie funkcionálne, čo je financovanie projektov v kohéznych krajinách.

Teda v krajinách ktoré využívajú tzv. kohézne fondy (napomáhajúce členským štátom Európskej únie k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ich ekonomík – pozn. autora).

To úzko súvisí aj s nedávnou bardejovskou konferenciou „Smart Cities: Going Local“ (Inteligentné mestá – bližšie k Vám).

Áno, mám na starosti aj agendu, ktorá bola 23. augusta témou medzinárodnej konferencie v Bardejove. Agendu „rozumných miest“ alebo „smart cities“ a nancovanie jej projektov v mestách a regiónoch.

„Päť miliónov z akčného plánu určite pomôže, ale celkovo to problém zamestnanosti ani cestovného ruchu v Bardejove nevyrieši.“

Kto všetko sú partneri vašej banky?

Nie sme klasická banka, EIB je rozvojová banka, ktorá sa orientuje na väčšie projekty, pretože má aj, účtovne povedané, veľkú súvahu („balancesheet“ – bilancia nančného stavu firmy k určitému dátumu, pri ktorej sa na jednej strane uvádzajú aktíva a na druhej strane pasíva spolu s čistou hodnotou spoločnosti – pozn. autora).

V roku 2016 sme požičali celkovo 84-miliárd eur, čo je asi o jednu tretinu viac ako požičala svetová banka, pričom ďalšia európska banka – EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj v Londýne) požičiava ročne bežne okolo 9-miliárd eur. Takže EIB je fakt kolos, je to najväčšia medzinárodná rozvojová banka na svete.

O aké projekty a klientov konkrétne ide?

Buď sa jedná o infraštruktúrne projekty, kde sú partnermi štáty, vlády, a niekedy aj regióny. Ako napríklad Prešovský samosprávny kraj, s ktorým sme tiež 23. augusta, práve tu v Bardejove podpisovali zmluvu. Ide o financovanie pre kraj – výstavbu ciest, čističiek odpadových vôd, protipovodňových opatrení a tak ďalej, v celkovej sume 30-miliónov eur.

Ďalším veľkým slovenským projektom, ktorý podporujeme, je obchvat Bratislavy R4, R7. Tam sme so sumou 460-miliónov eur hlavným finančným partnerom. Často tiež kofinancujeme, poskytujeme štátom lacné a dlhodobé pôžičky na kofinancovanie eurofondov. V súčasnosti sú čoraz viac našimi partnermi aj väčšie európske firmy.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Ráno máme porady, najviac času strávim na zasadnutiach tzv. „Management Comittee“, čo je výbor viceprezidentov, teda de facto vedenie banky. Každý tyždeň sa schádzame na dva, tri dni, pretože všetky projekty, ktoré idú cez banku, musia byť schválené našim výborom.

Celkovo ročne schválime 500 až 600 projektov. Riešime aj veci strategického charakteru. Momentálne sa najviac rieši Brexit, keďže Veľká Británia je našim 16-percentným akcionárom a banka v krajine investovala do rôznych projektov viac ako 50-miliárd eur.

Schvaľovanie projektov, od rána do večera.

Keď nesedím na výbore v Luxemburgu, stretávam sa s bankármi a ich skupinami, ktorí majú na starosti jednotlivé krajiny, je tam slovenský, poľský, český tím atď. Okrem toho rokujem s rôznymi strategickými skupinami, ako napríklad ohľadom spomínaného Brexitu.

Takže v pondelok, utorok a stredu som väčšinou na „meetingoch“ v banke. Vo štvrtok a piatok väčšinou cestujem do krajín, ktoré mám na starosti. Víkendy sa snažím tráviť doma v Prahe, no je to dosť ťažké, keďže je to veľmi intenzívna práca.

Čo znamená pre bežného Bardejovčana projekt „Smart Cities“?

Smart Cities je hlavne o konkrétnych projektoch, ktoré majú zlepšiť život ľudí v meste pomocou využitia nových technológií. Konkrétne veci a riešenia už inde dobre fungujú v praxi. Napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov sú „smart“ riešenia solárne alebo fotovoltické panely na strechách domov.

Alebo pri výmene verejného osvetlenia za LED žiarovky a svetlá, ktoré sa vedia regulovať na základe vonkajšieho denného alebo nočného osvetlenia. Prípadne internetom prepojené elekrické siete a rozvody, ktoré vedia sami korigovať dopyt a dodávku elektriny, čim ju zároveň aj šetria.

Môže ísť aj o zavedenie elektrických áut do miest a obcí, respektíve rôzne čipy s mobilnou aplikáciou, ktoré dokážu monitorovať napríklad parkovacie miesta v meste, aby ľudia nemuseli zbytočne dlho blúdiť a hľadať parkovanie.

O čom bola bardejovská „smart“ konferencia?

Táto konferencia bola medzinárodná, boli tu ministri z Maďarska, Poľska a veľa odborníkov z iných krajín a inštitúcií. Mala sa pozrieť, aké su v rôznych krajinách a mestách skúsenosti s rôznymi projektmi, ktoré v praxi predstavujú „smart“ riešenia. Na druhej strane sa momentálne na Slovensku hľadá model, ako inovácie v mestách alebo cez mestá podporovať a financovať.

Na úrade vlády sa momentálne pripravujú výzvy na eurofondy, ktoré by takéto riešenia podporovali a kde sa, samozrejme, môže zapojiť aj Bardejov či akékoľvek iné mesto. My ako banka inteznívne diskutujeme so Slovenským investičným holdingom o vytvorení investičnej platformy, kde by sme poskytli cca. 200 miliónov eur a kde by sa vytvoril fond, z ktorého by sa jednotlivé projekty v mestách dali financovať.

Takže pre „smart“ projekty pripravujete na Slovensku štruktúru.

Diskutujeme o tom. Pre nás ako veľkú banku sú zaujímavé projekty nad 30 miliónov eur, tých ale nie je až tak veľa, takže na Slovensku sa sústredíme skôr na financovanie cez investičnú platformu spravovanú spomínaným holdingom. Oni potom budú môcť financovať aj menšie projekty v jednotlivých mestách. Paralelne s tým je potrebné, aby sa vytvárali aj konkrétne projekty v mestách, regiónoch a to aj v spolupráci so súkromným sektorom.

Ako po sedemnástich rokoch, čo je Bardejov v UNESCO, vnímate potenciál cestovného ruchu v meste? Môže nášmu okresu významne pomôcť päť miliónov z vládneho akčného plánu pre najmenej rozvinuté okresy? Čo by mala samospráva robiť, aby cestovný ruch v Bardejove konečne začal fungovať?

Päť miliónov určite pomôže, ale celkovo to problém zamestnanosti ani cestovného ruchu nevyrieši. Na to treba podstatne viac peňazí. Myslím si, že je to podobne ako s projektom „smart cities“ pre mestá. Kľúčové je, aby sa vytvorila nejaká konkrétna stratégia a vízia.

Jednoducho si definovať, ako chce mesto dosiahnuť tieto ciele, napríklad rozvoj cestovného ruchu. Okrem radnice a samosprávy je do toho potrebné zapojiť aj súkromný sektor, komunity a občanov. Hľadať a nájsť financovanie a potom vybudovať infraštruktúru aj služby.

Kto by mal takúto stratégiu a víziu vytvoriť?

Myslím, že primárne samospráva a vedenie mesta. Ale zapojiť do toho treba aj podnikateľov a občanov Bardejova. Poviem príklad. Veľmi sa mi páči, čo robí primátor poľského Krakova. Každé dva roky vyhlási súťaž pre „smart“, inteligentné riešenia v meste, kde sa môžu zapojiť všetci občania.

Vytvorí sa tak akýsi inkubátor myšlienok a nápadov, občania potom sami prichádzajú s projektmi, ktoré by mohli zlepšiť život v meste. Najdôležitešie je, aby do tvorby stratégie a vízie vedenie mesta zapojilo aj občanov.