Inštruktor prvej pomoci upozorňuje: Skok do chladnej vody môže byť nebezpečný

„Človeku sa reflexívne uzatvoria dýchacie cesty z dôvodu kŕču hlasiviek, mozog ostáva bez okysličenia a človek sa udusí,“ priblížil. Inštruktor preto radí, aby sa všetky aktivity vykonávali s mierou. Neodporúča skákať v rozhorúčenom stave do chladnej vody, ale sa najprv ovlažiť, a tak predísť prípadnému šoku organizmu.

Ako tiež inštruktor prvej pomoci priblížil, je rozdiel medzi topením sa v slanej a sladkej vode. Pri vdýchnutí slanej vody, ktorá je slanšia ako krv, dochádza k prestupu krvných tekutín a bielkovín z telového obehu do pľúc a následne k opuchu pľúc. „Pri vdýchnutí si slaná voda akoby ťahala z krvi tekutinu, ktorá sa hromadí v pľúcach a spôsobuje ťažkosti s dýchaním. Pri vdýchnutí sladkej vody, keď je krv slanšia ako voda v pľúcach, sa voda vstrebáva z pľúc do krvného obehu a prichádza postupne k poškodeniu pľúcnych mechúrikov a k následnému opuchu pľúc,“ vysvetlil.

Nagy tiež neodporúča rodičom, aby deti vyhadzovali do vzduchu a nechali ich voľne padnúť do vody. „Voda, ktorej sa ľudia nahltajú, nespôsobí problémy, tie vznikajú až jej vdýchnutím cez nos. Tekutina z pľúc sa nemusí dostať všetka von a môže prenikať do krvného obehu. Tento stav môže sprevádzať apatia, malátnosť, prípadne modranie prstov,“ zdôraznil.

Taktiež dodal, že po návšteve kúpaliska či iných vodných plôch je dôležité u dieťaťa sledovať to, či má plytké alebo zrýchlené dýchanie, prípadne či nepociťuje nevoľnosť a neupadá do mdlôb. Podceniť by sa u detí nemal ani kašeľ, a to v prípade ak pretrváva, alebo je spojený so zrýchlených dýchaním, rovnako ako zvracanie.

„Ak máte akékoľvek podozrenie, vyhľadajte okamžitú pomoc,“ uzavrel Nagy.

Foto: ilustračné