Gorbačov, Roosvelt či Matka Tereza: Zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901
Nobelovu cenu za mier získali v roku 2018 konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nadia Muradová. Oznámil to v piatok v Osle nórsky Nobelov výbor, ktorý tento raz vyberal spomedzi 216 nominovaných osobností a 115 organizácií.
Dvojica tohtoročných laureátov bola ocenená za „úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň vo vojnách a ozbrojených konfliktoch“.
Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, avšak mnohé z nich prezradia samotní navrhovatelia. Medzi tohtoročnými nominovanými boli aj sýrske Biele prilby, ruské noviny Novaja gazeta, whistleblower Edwadrd Snowden a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901:
1901 – Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric
Passy (Francúzsko)
1902 – Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja
Švajčiarsko)
1903 – Sir William Randal Cremer (Veľká Británia)
1904 – Ústav medzinárodného práva – Institut de droit
international (Gent – Belgicko)
1905 – Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená
v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom
v Berne
1906 – Theodore Roosevelt, 26. prezident USA –
1901–1909 (republikán)
1907 – Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault
(Francúzsko)
1908 – Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer
(Dánsko)
1909 – Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri
d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 – Stály medzinárodný výbor mieru (Bern,
Švajčiarsko)
1911 – Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred
Hermann Fried (Nemecko)
1912 – Elihu Root (USA)
1913 – Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 – cena nebola udelená
1917 – Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva,
Švajčiarsko)
1918 – cena nebola udelená
1919 – Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA –
1913–1921 (demokrat)
1920 – Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 – Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange
(Nórsko)
1922 – Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 – cena nebola udelená
1924 – cena nebola udelená
1925 – sir Austen Chamberlain (Spojené kráľovstvo) a
Charles Gates Dawes (USA)
1926 – Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann
(Nemecko)
1927 – Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde
(Nemecko)
1928 – cena nebola udelená
1929 – Frank Billings Kellogg (USA)
1930 – arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 – Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler
(USA)
1932 – cena nebola udelená
1933 – sir Norman Angell (Spojené kráľovstvo)
1934 – Arthur Henderson (Spojené kráľovstvo)
1935 – Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a
protinacisticky orientovaný novinár
1936 – Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač
v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 – lord Robert Cecil (Spojené kráľovstvo)
1938 – Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov
(Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 – cena nebola udelená
(finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu
Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za
mier)
1944 – Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 – Cordell Hull (USA)
1946 – Emily Greene Balchová (USA), prezidentka
Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott
(USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie
1947 – Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) – Friends
Service Council (Spojené kráľovstvo) a Komisia Americkej spoločnosti
priateľov (kvakeri) – American Friends Service Committee (Washington,
DC – USA)
1948 – cena nebola udelená. (finančná odmena bola
vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch
tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 – lord John Boyd-Orr (Spojené kráľovstvo)
1950 – Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity,
výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 – Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 – Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg,
pôsobiaci v africkej krajine Gabon
1953 – George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca
Marshallovho plánu
1954 – Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov
(Švajčiarsko).
1955 – cena nebola udelená
1956 – cena nebola udelená (finančná odmena bola
vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch
tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 – Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 – Georges Pire (Belgicko)
1959 – Philip Noel-Baker (Spojené kráľovstvo)
1960 – Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda
Afrického národného kongresu
1961 – Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník
Organizácie Spojených národov, in memoriam.
1962 – Linus Carl Pauling (USA)
1963 – Medzinárodný výbor Červeného kríža a
Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného
polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 – Martin Luther King (USA), baptistický pastor,
bojovník za občianske práva
1965 – Detský fond Organizácie Spojených národov
(UNICEF)
1966 – cena nebola udelená
1967 – cena nebola udelená (finančná odmena bola
vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch
tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 – René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho
súdneho dvoru pre ľudské práva
1969 – Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 – Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného
centra pre šľachtenie kukurice a pšenice
1971 – Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor
zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a
ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 – cena nebola udelená
1973 – minister zahraničných vecí USA Henry A. Kissinger
a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie
mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 – Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ
organizácie Amnesty International, a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej
vlády
1975 – Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový
fyzik
1976 – Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve
Spojené kráľovstvo), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.
1977 – organizácia Amnesty International (Spojené
kráľovstvo)
1978 – Egyptský prezident Anwar Sadat a izraelský premiér
Menachem Begin, Izraela, mieroví vyjednávači
1979 – matka Tereza (India), misionárka z indickej
Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 – Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt,
sochár, obhajca ľudských práv
1981 – Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 – Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles
(Mexiko), diplomati
1983 – Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita,
obhajca ľudských práv
1984 – Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup
z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 – Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej
vojne so sídlom v Bostone (USA)
1986 – Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda
komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 – Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 – Mierové sily OSN
1989 – Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho
okupácii Čínou v roku 1950 emigroval do Indie), tibetský duchovný
vodca
1990 – Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident
ZSSR
1991 – Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti
Mjanmarsko), predstaviteľka opozície
1992 – Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka
za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 – Nelson Mandela, vodca Afrického národného
kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident
JAR
1994 – Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie
Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin,
premiér Izraela
1995 – Josef Rotblat (Spojené kráľovstvo) a Pugwashská
konferencia (Kanada)
1996 – biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca
José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 – Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných
mín – ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA)
1998 – John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a
labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej
strany (obaja Severné Írsko)
1999 – Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 – Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky
2001 – Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan
(Ghana), generálny tajomník OSN
2002 – Jimmy Carter, 39. prezident USA v rokoch
1977–1981 (demokrat)
2003 – Širin Ebadiová (Irán), právnička
2004 – Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická
aktivistka
2005 – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE)
a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 – ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen
(Bangladéš)
2007 – Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a
Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 – Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý
fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 – Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat)
2010 – Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny
kritik a historik
2011 – libérijská prezidentka Ellen
Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a
jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová
2012 – Európska únia za svoju dlhodobú úlohu
v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 – Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za
svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 – Indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi
a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová
2015 – Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku
2016 – Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos
2017 – Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových
zbraní (ICAN)
Foto: ilustračné