Čítate jednu zlú správu za druhou? Možno ste aj vy prepadli doomscrollingu!

Hlavne v online priestore sme takmer ustavične obklopení tragickými informáciami. S príchodom pandémie a neskôr aj vojny na Ukrajine prepadlo obrovské množstvo ľudí nepríjemnému zlozvyku, ktorým je cielené vyhľadávanie negatívnych správ. Tento fenomén zašiel až tak ďaleko, že ho v roku 2020 zverejnil oxfordský slovník pod názvom doomscrolling.

„Doomscrolling vystihuje častú skutočnosť, keď ľudia venujú nadmerne a pravidelne čas čítaniu negatívnych informácií na internete prevažne prostredníctvom mobilu. Človek sa zameriava predovšetkým na negatívne, taživé a katastrofické správy (doom = ťaživý, temný) a bez hlbšieho uvažovania číta jednu správu za druhou (scroll = rýchle čítanie v mobile). Človek môže mať viac hlbších motivácií, prečo sa takejto činnosti oddáva. Jednou z nich môže byť skutočnosť, že človek vždy vníma svet a vlastné prežívanie prostredníctvom nejakej emócie a ak nemá zrovna zdroj pozitívnych emócií, ľahko skĺzne do spektra negatívnych emócií, ktoré mu dávajú pocit "diania“, hoci sú to negatívne pocity ako strach, hnev, frustrácia, zdesenie a pod.," vysvetlila pre Dnes24 projektová manažérka Ligy za duševné zdravie Stanislava Knut.

Vo svojej podstate však nejde o žiadnu novinku. Ľudia už v dobách pred internetom vyhľadávali v novinách „čierne kroniky“. Podľa Stanislavy Knut je to z pohľadu vnútornej motivácie to isté ako doomscrolling.

„Iným pohľadom na tento problém je, že strach a hľadanie ohrozenia v okolí patrí medzi evolučne zakódovanú tendenciu, ktorá človeku pomáhala vyhľadávať ohrozenie, aby sa voči nemu dokázal účinne brániť. Problém ale nastáva, ak človek nerozmýšľa nad ohrozením hlbšie a nehľadá praktické riešenie, ale vyhľadáva už len pocit strachu a desu. Zo psychologického hľadiska tu vzniká "začarovaný kruh“: človek si prečíta negatívnu informáciu napr. o nejakom násilnom čine, táto informácia v ňom vyvolá pocity hnevu, zdesenia, znechutenia, strachu, na základe toho si vytvorí negatívny postoj k svetu (napr. „Ten dnešný svet je hrozný a nebezpečný.“), potom číta ďalej, prečíta ďalšiu hroznú správu, tá mu ešte viac navodí negatívnu emóciu a následne sa ešte viac utvrdí v tom, aký je svet zlý a nebezpečný – takýto bludný kruh môže mať za následok silné úzkostné alebo depresívne prežívanie," dodáva Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.

Problém prehlbujú aj samotné médiá

Za posledné roky sme doslova bombardovaní negatívnymi správami. Články o častých úmrtiach spôsobených pandémiou vystriedali informácie o vojne na Ukrajine a o ekonomických problémoch. Podľa Stanislavy Knut za to môžu aj samotné médiá: „Nie je to ale vôbec nový jav: dlhodobo môžeme sledovať, že spravodajstvo mnohých novinárov je zamerané na vyvolávanie strachu a pocitu ohrozenia, pretože vedia, že ľudia majú hlbšie motívy, ktoré ich ku desivým a katastrofickým správam priťahujú a tým vedia dosahovať sledovanosť svojich médií. Oveľa menej často sú do médií prinášané správy, ktoré sú rovnako reálne, ale obsahujú nádej a pozitívnu víziu budúcnosti – akoby sme predpokladali, že dobré správy sú nereálne, alebo že menej priťahujú prirodzenú pozornosť ľudí.“

Podľa Ligy za duševné zdravie môžu doomscrollingu prepadnúť v prvom rade ľudia, ktorí sú prirodzene ladení úzkostne alebo depresívne a tiež ľudia, ktorí majú znížené kritické myslenie.

„Tiež treba povedať, že človek ľahšie podľahne doomscrollingu, keď je unavený, vyčerpaný a negatívne naladený – nadmerné čítanie negatívnych správ s unavenou mysľou nedokáže pod vplyvom únavy korigovať a zároveň mu to potvrdzuje jeho temný pohľad na život a svet,“ dodala pre Dnes24 Stanislava Knut.

Spôsobuje úzkosť aj depresie

Prepadnutie doomscrollingu môže mať veľmi nepriaznivé dopady na naše psychické zdravie.

„To, čím napĺňame svoju myseľ, má obrovský vplyv na to, aké emócie prežívame a následne emócie, v ktorých dlhodobo zotrvávame, majú veľký vplyv na naše rozhodovanie a konanie a vo veľkej miere aj na fungovanie nášho organizmu. V oblasti duševného zdravia doomscrolling podporuje úzkostnosť a depresivitu, čo môže viesť k rozvinutiu porúch v týchto oblastiach – podľa odhadov má problémy s depresiou alebo úzkosťou viac ako tretina populácie,“ prezradila Knut, podľa ktorej nahromadené emócie hnevu a znechutenia môžu na druhej strane viesť aj k agresívnemu konaniu.

Spoločným menovateľom všetkých týchto problémov je upevnené presvedčenie, že svet je zlý, hrozný, skazený a ohrozujúci.

Takýto postoj podľa odborníčky na duševné zdravie odčerpáva vnútornú energiu a nádej, ktorú potrebujeme na to, aby sme vedeli konštruktívne a s optimizmom riešiť každodenné problémy.

Doprajte si informačný detox

Vyhnúť sa podobným problémom môžeme napríklad radikálnejšou prevenciou v podobe informačného detoxu. „Vyhradiť si nejaké obdobie (napr. 2 týždne) alebo si stanovím dní v týždni, kedy správy nečítam, vypnem si v mobile notifikácie, prípadne odinštalujem aplikácie, cez ktoré mám k správam prístup. Dobrým tipom je napríklad víkend bez internetu (stačí si doma vypnúť wifi a dáta v mobile), prípadne dovolenka bez internetu – ešte pred 10–15 rokmi sme to považovali za štandard a dnes si už nevieme predstaviť bez internetu život,“ radí projektová manažérka Ligy za duševné zdravie.

Inou cestou môže byť cielený výber informácií, ktoré menej útočia na naše emócie a zameriavajú sa hlavne na overené fakty: „Napríklad klasické televízne spravodajské reportáže bývajú zámerne podfarbené dramatizujúcou hudbou, ktorá navodzuje akčnosť a pocit ohrozenia. Mnohí ľudia preto radšej volia overené informačné portály, kde sa vecne dozvedia všetko podstatné a nenechajú si "drásať“ emócie desivými správami."

Čas na kritické spracovanie informácií by sme si mali vyhradiť vtedy, keď ešte nie sme úplne vyčerpaní. Podľa Stanislavy Knut je najhorším časom na doomscrolling večer po práci: „Ak s tým máte problém, tak odporúčame neotvárať správy napr. po 19.00 a využiť voľný večer napr. na rozhovory s blízkymi, prechádzku, pohybové aktivity alebo čítanie podnetnej literatúry.“

Prepadli ste doomscrollingu aj vy?

Na záver nám odborníčka prezradila niekoľko „kontroliek“, vďaka ktorým môžeme zistiť, či sme sa aj my nestali obeťou doomsrollingu:

• Čítam jednotlivé správy v mobile len povrchne (titulky), alebo si niektoré správy aj cielene otvorím a snažím sa hlbšie pochopiť súvislosti?
• Venujem sa aj dobrým správam, alebo emočne neutrálnym správam, ktoré majú významný obsah?
• Sú pre mňa negatívne správy o svete potvrdením, že svet je zlý a ohrozujúci, alebo sú skôr impulzom k tomu, aby som robil niečo konštruktívne pre skvalitnenie svojho života alebo života ľudí okolo mňa?
• Zotrvávam po čítaní správ v negatívnych emóciách ako je strach, hnev, des, znechutenie, bezmocnosť? Alebo z nich dokážem vystúpiť a konštruktívne a s optimizmom pracovať na každodenných úlohách?

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné