Blog Štefana Dreveňaka

Hneška som še rozhodol napisac jak še nam „ciganom“ fajne žije v tym Bardijove aľe i po calim Slovensku či vo švece. Veľo ľudzi, najmä gadžove, hutori, že my Rómove še mame najľepši bo nerobime, pijeme, bijeme ľudzi. Taky prispevek, take peňeži, no aľe, žeby som nezapomnulnapisac že „ciganske“ dzeci tyš še maju dobre, obedy za 1 euro, na cali mešac pisanky, či ten blajvas zadarmo, bodaj by sme še nemaľi dobre. Za dva tyžne som sebe prešol tym co i každy jeden Róm. Hľedaš roboty a hledaš, ale robota še dajakoška neguľa ku tebe. Ta čomu to tak je?

Nechcem še tu ohaňac diskriminaciju, aľe je to tak, každy hutori, kto chce robotu, ta ju i najdze, no ja po dvoch tyžňoch hutorim: „Rom najdze ľem veľičuzne hovno a ňe robotu. Včera som tyš volal ohľadňe roboty, aľe nebudzem robic reklamu, kec som volal hutoreľi že je to voľne, ta reku som še pocešil pán v teľefone povedzel, price na jutre o dzešatej, pohutorime ta ja rano stal, vypil kavej, oblik še a išol. Kec som došol, na mesce povedzeli, že mam čekac. Čekam 5 minut a nič, 10 minut a nič, 15, 20, 30 minut a furt nič. Potom prišla recepčna a hutori, mušim s vami pohovor zrobic ja. Bo vyšše raditeľove nemožu. Kukňem na ňu, ta dobre, coška popisala z blajvasem a povedzela mi, še vam ozveme, na teraz voľne mesco nemáme ale evidujeme vas. Kec som sebe potim tak šednul a kuril, dumal som, že čo vlasne tote ľudze na Slovensku chcu od Rómoch. Ši na podpore plano bo idze velo z daňoch, bo gadžo muši makac a cigan šedzi doma na rici.

Hľedaš robotu, nedaju ci bo ši čarni cigan, žeby še ce dachto nezľeknul. Robiš, ešči horši, jak ši sebe dovoľil vžac gadžovi mesco? Furt nerozumim, co vlastne tote gadžove chcu? Povice sebe, šak kec nemaš šancu u podnikateľoch, skuš mesto vef štatnej inštituciji. Ľudze mace pravdu i toto som skušal, ale tu v Bardejove barz ceško, to jak cahac za sebu bujaka. Stači že napišece jedno plane slovo na našoho primatora, i už sce čarna ovca. No ja ne, bo ja som od narodzeňa čarna ovca. Aľe kec sme pri poľitike a pri ľudzoch v ancugoch, ta vam povim, že v Bardijove, to jak vef veľkym varošu. Tu každy s každym miša kavu, abo žeby daco inše? No neznam, aľe jedno znam na sto percent, kec ňesce s nami, sce proci nam. A preto sebe nemožu dovolic chockeho vžac ku sebe.

Nehutorim, tych co su tam hore, jak i našeho premiera co bul nedavno v Bardejove, teho najvecej ľubja tote „najmladše“ co furt revu, že maly dochodek. V mediach toten blonďačik, óóó, prebačce, pan Fico minule povedzel, že potrebujeme ľudzi z Ukrajiny i z Rumunska. Ale nemyšľel na tych, co ho voľili za lacne vino, či krabičku cigaretľoch. Co dodac jak še hutori „na zaver“? Nechcem byc kriticky, ta uzavrem to asi tak jak furt hutorim, aľe neže budzece šicke uražene, šak ja vas mam rad, bo placice daňe, gádžove mojo :-))) Gadžove mojo zlate, makajce vecej, ale najlepši by bulo až do šmerci, bez teho dochotku, bo mi robic nemožeme, a placce tote daňe, žeby nam, vašim ľubim ciganom, še žilo furt choľem ľepši jak vam a kec v roboce odpadnece či perun udre, to nič še nestalo, prebrac še a idzeš daľej … . Vopred dzekujem bars šumne, s pozdravom Váš cigan.

Štefan Dreveňak (1985) je Bardejovčan, Rómsky aktivista a bloger. K písaniu a blogovaniu sa dostal cez už neexistujúce internetové Rómske Rádio R1 Jozefa Kmeťa, momentálne píše pre portál Redakcie1 (redakcia1.blog­spot.sk).