Antónia pochádza z 12-tich súrodencov: Má RECEPT na šťastné manželstvo a potomstvo
Že sa bojíte vychovať aj jedno dieťa? Táto Slovenka a jej rodičia sú príkladom toho, že aj v ťažkej dobe sme dokázali takmer nemožné.
Pani Antónia pochádza z početnej rodiny. Doma bolo 10 súrodencov, peňazí menej, no okrem malých huncútstiev, fungovalo všetko nenútene a presne ako švajčiarske hodinky.
Láska a súdržnosť by sa takpovediac v tejto rodine pri Piešťanoch dala krájať. Dôkazom sú aj dodnes dobré vzťahy medzi ňou a súrodencami.
Seniorka nám v rozhovore nadstavuje odraz dnešnej doby a vlieva nielen nádej tým, ktorí sa s obavou boja pre akýkoľvek motív priviesť na svet nový život.
Sama je totiž svedkom ťažkej doby a živým príkladom toho, že prekážky sa dajú predsa len zdolať. Nazrite spätne do jej sveta, kde mali početné a veľké rodiny stále miesto v slovenskej spoločnosti.
Výchova slovom
Jej rodina mala vo všetkom systém. Ten nedržal pokope vďaka psychickému a fyzickému násiliu. A rodičia si napriek toľkým ratolestiam dokázali vybudovať prirodzenú autoritu. Ako to u nich vyzeralo za dverami?
„Bolo nás pôvodne 12-násť, dvaja najstarší súrodenci zomreli hneď po pôrode. Výchova bola u nás dosť prísna, všetci sme mali akýsi prirodzený rešpekt pred nimi. Otec dvakrát nič neriešil, všetko bolo jednoznačné a bez diskusií. Stačilo však ukázať na zavesený remeň a hneď sme sa rozpŕchli. Nikdy nás však nebili, no vychovávali slovom,“ spomína si pre Dnes24 pani Antónia na rodičov.
Deti doma pomáhali a to sa dotýkalo všetkých jej členov. „Som najmladšia, ale od útleho detstva som sa zapájala do domácich prác. Boli to ťažké časy, lebo nebol taký dostatok ako dnes. Drevo, uhlie, kúrenie v pieckach, večné upratovanie, varenie a kŕmenie hydiny. Každý bol ešte aj zodpovedný za svoje osobné veci,“ načrtne nám viac o povinnostiach.
„Panoval poriadok, zodpovednosť, dochvíľnosť. Všeobecne sa všetko vyriešilo spoločne,“ opisuje, ako to vyzeralo dokopy v 12-člennej domácnosti.
Čas na seba
Deti aj rodičia však vedeli, že práca nie je všetko. Kúpeľne mesto a okolie ponúkalo už vtedy na oddych množstvo pekných lokalít. Deti chodievali plávať, všetky mali bicykle, no program si robili prevažne samé. „Rodičia s nami chodili málo. Museli sa starať o domácnosť, bolo málo peniažkov,“ opäť nám pripomína vtedajšiu odvrátenú tvár doby.
„Piešťany však poskytovali v tom čase kopec možností na prechádzky, koncerty, tancovačky. Vďaka rodičom doteraz milujem vážnu hudbu,“ spomína si.
Napriek všetkému si manželia dokázali občas uchmatnúť chvíľu i pre seba. „Chodievali do kina, v nedeľu na prechádzku, koncerty. Otec vždy v obleku a maminka v čistých vyžehlených slušných šatách.“
Vaše osudy nás zaujímajú:
Láska
„Vtedy sa moc láska navonok neprejavovala, ale nebolo núdze o pohladenie medzi sebou, a vždy sa tak správali aj k nám,“ ohliada sa do minulosti.
„Už to, že boli spolu až do smrti je znakom toho, že sa museli ľúbiť aj napriek tomu, že žili vo večných starostiach o rodinu,“ spomína si.
Mamu vykresľuje ako ženu, ktorá bola často za sporákom. „Doteraz varím podľa nej, pretože som bola najmladšia a bola som s ňou často v kuchyni, veľa vecí a receptov som pochytila práve tam.“
Otca má dodnes pred očami ako veľkého majstra, ktorý „od šitia odevov, až po elektriku vedel urobiť všetko.“ „Ani na jedného z nich si nespomínam tak, že by sedeli so založenými rukami. Pracovitosť preniesli aj na nás.“
Obaja pochádzali zo západného Slovenska a manželmi boli od roku 1929 do roku 1971. „Otecko prežil maminku o ďalších 21 rokov. Partnerku si už nenašiel ani nehľadal a to napriek tomu, že to bol nesmierne inteligentný a na tú dobu veľmi rozhľadený človek a veľký fešák,“ usmeje sa.
Recept na manželstvo
To, čo sa tejto rodine dostávalo v mladosti sa odovzdávalo ďalšej generácii. Pani Antónia je teda svedkom úspešného receptu na dobré manželstvo. Čo k nemu treba? „Rešpekt jedného pred druhým, porozumenie, tolerancia a samozrejme láska… keď sa dvaja neľúbia, nemajú čo spolu žiť! Vo všeobecnosti sme riešili všetko spolu. Boli sme jednoducho rodina v plnom slova zmysle. Učili nás to naši rodičia, my to učíme naše deti i vnúčatá,“ vyratúva nám tie správne prísady k nemu.
V minulosti neboli početné rodiny ničím zvláštnym. Slovensko dnes však vymiera a tento nebezpečný trend sa na nás takpovediac valí ďalej. Chceli sme vedieť, ako to vidí ona.
„Deti treba mať. Bez nich je život prázdny a vlastne bez zmyslu. Je však smutné, že početné rodiny sa už strácajú z jednoduchého dôvodu, že nie sú financie. Náš systém je zlý. Nároky veľké a všetko drahé.“
„Dnešná generácia 20 až 30-ročných zažíva najväčší blahobyt, k životu dostali všetko bez veľkej námahy. Nevedia sa tak pobiť s problémami, chorobami, nedostatkom,“ myslí si.
„Nechcem sa nikoho dotknúť, ale dnešní budúci otcovia a matky nepoznajú problémy manželstva a pred jediným konfliktom, ktorý príde, okamžite utekajú a nevedia ho riešiť. Deti sú vo väčšine prípadov záťažou. A bude to horšie.“
Je bohatšia
Slovenka je dodnes v kontakte so súrodencami a to prostredníctvom výdobytkov modernej doby a osobného stretnutia. „Žije nás už iba 5 súrodencov. Najstaršia sestrička má 87 rokov, ja mám 73 rokov. Stále sa všetci ľúbime aj napriek tomu, že žijeme v rôznych mestách sa málo, no predsa stretávame,“ pričom jedným dychom prizná, že sa za veľkým stolom sa vítajú nielen oni, spoločnosť si užívajú aj ich potomkovia. Rodina pani Antónie je veľká.
Keď sa obzrie späť má pocit, že práve vďaka nim je vnútorne bohatšia. „Láska, priateľstvo, rozdelenie sa o všetko to dobré i zlé, no aj o to materiálne, je pre nás dodnes samozrejmosťou,“ vraví spokojne.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Všetko dôležité zo Slovenska
