Monika Hanigovská Magazín

Americký novinár odkryl HRDINSTVO Slovákov: Zachraňovali životy a riskovali svoje!

Sú medzi nami hrdinovia o ktorých sa veľmi nevie! Americký novinár vo svojej reportáži odhalil verejnosti rodinu Huckovcov, tá sa vzoprela Hitlerovi. Slováci pritom riskovali, že ich bez zmilovania všetkých do jedného vystrieľajú.

Ilustračný obrázok k článku Americký novinár odkryl HRDINSTVO Slovákov: Zachraňovali životy a riskovali svoje!
Zdroj: Facebook.com/Danny Gold

Proti Hitlerovi bojovali spojenci, partizáni, organizované skupiny a ešte niekto – členovia niekoľkých domácností, čo sa len naoko prispôsobili šialenému režimu. No oni tajne a nelegálne ochraňovali cudzie životy a riskovali svoje. Ukrývať Židov, sa však vtedy rovnalo istej smrti.

Huckovci

Americký novinár Danny Gold na to upozornil v nedávnom článku. Jeho príbeh je osobnejší, pretože sa spája priamo s ním. Pátral po rodine Huckovcov: „Bol na severnom Slovensku v mestečku Vaďovce a hľadal som dom, v ktorom vtedy 14-ročný Milan pomohol môjmu starému otcovi, aby neskončil v Osvienčime,“ opísal čitateľom vo svojej reportáži pre Tabletmag. Svoje dojmy zdieľal tiež na Twitteri.

Príspevok Dannyho Golda presiahol viac ako 289-tisíc zobrazení. Slováci zachránili jeho dedka pred istou smrťou.

Reportáž však prekročila osobný príbeh a odokrýva ďalšie hrdinstvá našincov. Rozhodol sa, že skúsi odhaliť, čo viedlo rodinu k tomu, aby sa všetkými silami snažila ochrániť život cudzincov.

Malebná dedinka so silným príbehom

Novinár získal ešte počas života svojho starkého fotografiu domu Huckovcov. „Vaďovce sú malebná dedinka, zasadená medzi kopcami a údolím. Plodiny rastú na malých uprataných poliach, je tu kostol a námestie, zurčí tu potok a v okolí sú vysadené jablone.“

Američan však rýchlo zistil, že stavba zmizla a miesto tu stojí chemická továreň a parkovisko. „Muž, ktorý sa stará o záhradu cez ulicu, povedal, že si na žiadny taký dom nepamätá. Čoskoro však ku mne pristúpila zvedavá staršia žena a zaviedla ma späť do továrne.“ „Tu žili Huckovci,“ ukázala mu.

Otec mu zaklamal

Američan na ďalší deň zamieril do Martina. „Je tam obľúbené lyžiarske stredisko vytesané z hustých lesov na úpätí pohoria Malá Fatra,“ opísal čitateľom. Práve tu stretol vtedy 89-ročného Milana Hucka.

Stretli sa na parkovisku pri dome jeho dcéry. „Milan bol bystrý. Mal ľahkosť ducha a bol plný úsmevov a objatí. Oči sa mu leskli, ako keby sa chystal neustále vyrozprávať vtip, čo občas aj robil, šepkal so štuchnutím a žmurknutím. Oblečený bol v béžovom menčestrovom saku a čiernych nohaviciach, taký elegantný, ako som mohol dúfať, že ním bude takmer 80-ročný muž žijúci v malom slovenskom meste.“

Slovák však na toto obdobie nerád spomína, ale predsa to skúsil. Senior uviedol hosťa do svojho domu, kde mu postupne vyrozprával príbeh. V jedno slnečné popoludnie v septembri 1944 prišiel vtedy 14-ročný Milan domov zo školy a našiel na dvore jeho otca Jána a cudzieho muža, ako spoločne pília drevo.

Milanovi ako chlapcovi pripadalo čudné, že jeho otec najal muža, ktorý zdanlivo nevedel, čo robí, no zaujala ho jeho fyzická sila. „Keby ma ten chlap udrel, strávil by som zvyšok života vo vzduchu,“ pomyslel si.

Milanov otec mu tohto muža predstavil ako Ondreja, vzdialeného člena ich rodiny z neďalekej Bratislavy. Ondrej bol však v skutočnosti Abrahám Gold, obchodník s koňmi.

Vyhrážky cez rádio a tlač

Milan a jeho rodina boli teraz mimo zákon. „V tom čase sme naozaj nepremýšľali o tom, prečo to robíme.“ Ale on a jeho rodina sa zhodli, že Abraháma treba zachrániť. „V rádiu rozprávali a novinách písali o tom, že ak vo vašom dome objavia nejakých skrytých Židov, postrieľajú celú rodinu,“ vysvetlil senior. Okrem Abraháma ukryli na farme postupne ďalších dvoch Židov – Jána a Ladislava.

„Bolo to veľmi riskantné. Ľudia sa báli. Nehovorím, že sme sa nebáli, ale boli sme ochotní podstúpiť riziko, aby sme ich (Židov – poz. red.) ukryli čo najdlhšie,“ vraví pán Martin. On a jeho rodina začali nazývať skrytých Židov „naši chlapci“.

Zabudnutí hrdinovia

Rodina Huckovcov mala svoj systém, ako im schovávať jedlo a ako varovať „svojich chlapcov“ pred nebezpečenstvom. Situácia bola raz až tak napätá, že do ich domu prišli Milanove tety. Žiadali jeho otca, aby poslal ukrytých Židov z domu preč. Nemci robili totiž po dedine čistky. „Ján sa opýtal svojej manželky Evy a Milana, že čo ďalej. Dohodli sa, že sa Židov nevzdajú,“ opisuje novinár.

V dedine boli ďalšie štyri rodiny, čo ukrývali Židov. Novinár sa preto seniora spýtal, prečo si myslí, že sa do pomoci nezapojilo viac ľudí. „Bol to strach. Strach sa rovná smrti. Možno keby sme o tom viac premýšľali, premohol by aj nás.“ Huckovci však svoj plán doviedli do úspešného konca.

„Dedko“ a „babka“ zo Slovenska

Rodina Abraháma Golda prišla počas druhej svetovej vojny o veľkú časť milovaných. Našla však novú, a to na Slovensku. „Keď boli môj otec, teta a strýko deťmi, pýtali sa, prečo nemajú starých rodičov… Zabili ich nacisti. A tak Abrahám s manželkou vzali deti za Jánom a Evou Huckovými, ktorých oslovovali ako dedko a babka,“ dopĺňa hrdinský príbeh novinár tak, ako si ho on pamätá z rozprávania. Rodiny si zostali blízke až do roku 2016.

Muž nesmie byť vlkom

Danny Gold sa v závere reportáže seniora opýtal, čo by mal on, ako vnuk Abraháma Golda raz mal vyrozprávať svojim deťom. „To, čo sa stalo. Váš starý otec bol spolu s ďalšími zachránený vo Vaďovciach. Bolo dobré, že tam takíto ľudia žili a je dôležité, aby sa vždy takíto našli aj v budúcnosti. Ale najlepšie by bolo, ak by sa takého veci už nikdy neopakovali,“ vyznal sa skromne Slovák, ktorý po vojne pracoval ako lekár.

Milan a jeho otec urobili to, čo urobili, pretože to bolo správne a citoval otcove slová. „Muž musí byť pre iného mužom. Nemá byť vlkom,“ dodal Milan Hucko.

Američan strhol lavínu pozitívnych správ

Príbeh, ktorý spracoval vyvolal veľkú vlnu pozitívnych emócií. „Sú dobrí ľudia, ktorí každý deň robia správne veci. Potichu, bez fanfár, len robia správnu vec, pretože … je to správna vec. Nie JEDNODUCHÁ vec… SPRÁVNA vec,“ zareagovala Mary.

„Plakala som za stolom,“ odpísala mu Jamie. „Tvoj dedko a môj otec sa narodili v rovnakom meste, hoci môj otec je o tri roky starší,“ odpísal mu iný čitateľ.

Veľkú časť čitateľov zaujalo prirovnanie človeka a vlka. A na ich príspevky zareagoval Američan: „Je možné, že si to nechám vytetovať v slovenčine.“

Mohlo by vás zaujímať:

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM