Advent mal v minulosti čarovnú moc: Psy brechali tichšie a v dedine sa nik nehádal

Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Slováci si vo svojich domovoch udržiavali v minulosti priam magické a duchovné sviatky. Najkrajšie dni v roku totiž prekypovali tradíciami a zvykmi, ktoré ich dokázali spojiť i zahriať pri srdci.

Redakcia Dnes24 vám spolu s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou prináša sériu článkov na pokračovanie o duchovnom a kultúrnom dedičstve našich predkov. A tiež o zaujímavostiach, o ktorých sa už dnes veľmi nevie.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako vyzerala príprava na najkrajšie sviatky v roku,
• prečo bolo tak dôležité si urovnať vzájomné spory,
• čo bol tzv. malý pôst,
• čo sú roráty,
• čo odkazuje pomerne stále neznáma piata svieca na adventnom venci,
• ktoré vianočné pečivo sa vždy rozchytalo,
• že deti mali svoje vianočné perníčky podelené podľa pohlavia.

Šaty na klinci ako predzvesť smrti

V kresťanskom chápaní to bolo podľa slov odborníčky obdobím pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. No gazdiné a gazdovia popritom nezabudli poriadne vyčistiť svoju domácnosť i statky.

„V domácnosti a v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté, interiéry domu sa bielili vápnom, vymazali sa hlinené podlahy, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Bolo treba vyprať šatstvo, pričom takéto pranie znamenalo poriadnu drinu. Pralo sa totiž ručne v korytách. Pri veľkom praní a zváraní posteľnej bielizne to bola robota aj na dva – tri dni,“ opisuje odborníčka.

Záležalo pritom aj na maličkostiach. „Gazdiné dbali, aby cez vianočné sviatky neviseli šaty na klinci, lebo ich majiteľ mohol do roka zomrieť. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie.“

Škriepky naraz zmizli

Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, najmä sa nemalo priasť, šiť a tkať. Venovali sa však iným aktivitám. Vyhľadávali tých, s ktorými mali konflikty.

„Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili,“ vysvetľuje Nádaská.

Toto adventné obdobie sprevádzal zvyčajne pôst, a neraz sa o ňom hovorilo ako o „malom pôste“. Ten sa dotýkal priamo tancovačiek a iných veseliek. „Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje,“ prízvukuje.

„Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú,“ prezrádza historička.

Čarovné roráty

Naši predkovia popritom udržiavali zvyk, ktorý bolo možné vidieť už z veľkej diaľky. „V adventnom období sa chodievalo na ranné sväté omše, tzv. roráty. Boli osobitne zamerané na úctu k Panne Márii. Názov roráty pochádza zo žalmu, ktorý sa začína: Rorate coeli desuper (Rosu dajte nebesá zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa).“

„Na roráty sa chodilo už pred brieždením. Ľudia sa vydávali na cestu do chrámov zababušení do teplého oblečenia. Svietili si lampášmi, sviečkami a neskôr baterkami, brodili sa snehom. Chodenie na roráty malo svoje osobité čaro,“ vykresľuje odborníčka.

Aj najmenší mali v tomto prípade svoju dôležitú úlohu. „Deti v kostoloch zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa.“

Odpozorované od protestantov

Očakávanie najkrajších sviatkov sa spája aj s adventným vencom. Kedy sa však v našich končinách udomácnilo takéto postupné zapaľovanie sviečok? „V 30. rokoch 20. storočia prenikol na Slovensko zvyk pripravovať adventný veniec, pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami.“

Vedeli ste však, že tento zvyk nemá korene v kresťanstve? „Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností,“ dopĺňa odborníčka.

Piata svieca na venci

Každá sviečka na adventnom venci má svoj význam a meno. Mnohí z vás vedia o tom, že zapálenie prvej sviece počas 1. adventnej nedele symbolizuje nádej, druhá predstavuje mier, tretia priateľstvo a posledná lásku. Pre našich predkov mali priam magickú moc.

„Adventu sa pripisuje čarovná moc vytvoriť a zachovať v našom živote všetky štyri nesmierne dôležité elementy,“ opisuje Nádaská, pričom pripomína, že najčastejšie sú to sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ.

V katolíckom vierovyznaní sa sviece tiež nazývajú ako svieca prorokov, betlehemská, pastierska a anjelská. No vedeli ste, že existuje aj piata svieca, ktorá symbolizuje Krista?

Perníčky ako príchod Vianoc

Aj v minulosti sa spájal advent s vianočnými perníkmi. Kde a ako sa začali vyrábať na našom území? „V Bratislave už v 14. storočí jestvoval cech medovnikárov. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie a výrobné postupy neprestajne skvalitňovali, do cesta sa pridávali rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny,“ opisuje Nádaská.

No do svojej ustálenej podoby museli prejsť poriadny kus cesty. Medovnikári využívali od 16. storočia drevené formy, ktoré rezbári bohato zdobili figurálnymi, zvieracími, rastlinnými aj ornamentálnymi motívmi. „Hlinené a ploché drevené formy sa prestali používať. Potom, po zavedení foriem s dekoratívnymi prvkami gotiky a renesancie, už hovoríme o perníkoch.“

V tvare pušiek a kanónov

S pernikármi sa naraz akoby roztrhlo vrece. „Veľkým a významným strediskom pernikárov v Uhorsku boli mestá ako Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Trnava, Modra, Kremnica, Banská Štiavnica, Levoča a Bardejov,“ dodáva Nádaská s tým, že sa tu piekli v rôznych podobách a tvaroch, pričom v rámci výroby dosiahli svoj vrchol v období baroka.

„Deťom boli určené najmä zvieracie tvary a motívy. Dievčatkám patrili bábiky a rozprávkové postavy, perníky pre chlapcov sa piekli dokonca v tvare pušiek a kanónov,“ prezradila Nádaská.

Kupovali ich aj mládenci a devy. Tí siahali po perníkoch v tvare srdca. No obľúbené boli i s námetmi zo spoločenského a náboženského života. No nech táto dobrota vyzerala a chutila v každom období akokoľvek, vždy bola vďačným darčekom, ktorý sa podľa slov odborníčky vždy dobre predával.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.